NA MINÚTKU S FERDÍKOM...

Sv. Ján Bosco - muž blahoslavenstiev

Jeho svedectvo nám ukazuje, ako ich máme žiť

Keď sa Ježiš objavil na scéne v Galilei, ohlasoval príchod Božieho kráľovstva a vyzýval ľudí, aby konali pokánie a uverili blahozvesti. Hovoril, že jeho Otec pôsobí skrze neho, aby dal veci na svete do poriadku. Uzdravoval chorých, vyháňal zlých duchov, sýtil hladných a odpúšťal hriešnikom. Aby zabezpečil šírenie kráľovstva, povolal si mužov i ženy za učeníkov, ktorí budú pokračovať v jeho diele.

Ježiš ich v Reči na vrchu učil novému spôsobu života. A svoju reč začal blahoslavenstvami (Mt 5, 3 – 10). Bol to obraz toho, aký by mal byť život učeníka. Aj my sme dnes ako Ježišovi učeníci povolaní riadiť svoj život podľa tých istých blahoslavenstiev.

Jeden z praktických spôsobov, ako môžeme uskutočňovať blahoslavenstvá, spočíva v tom, že budeme nasledovať príklad človeka, ktorý ich žil naplno. Môže to byť akýkoľvek svätec, ale myslím si, že svätý Ján Bosco (1815 – 1888) je osobitne dobrým príkladom. Tento veľký svätec prinášal blahozvesť o Božom kráľovstve do uponáhľaného mesta Turína v Taliansku. Pozrime sa na jeho život podľa blahoslavenstiev, aby sme zistili, čo sa môžeme od neho naučiť.

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia. Ak chceme pochopiť jadro tohto blahoslavenstva, mali by sme ho trochu preformulovať: „Blahoslavení jednoduchého srdca.“ Tu Ježiš učí, že je dôležité, aby sme na prvé miesto vo svojom živote kládli jeho a jeho dielo. Ján Bosco urobil toto rozhodnutie ako deväťročný, keď mal videnie, že zachraňuje poblúdených chlapcov. Bosco sa rozhodol stať sa kňazom a starať sa o mladých. Toto rozhodnutie aj hneď uvádzal do praxe, keď sa spriatelil s inými chlapcami a učil ich o Pánovi a kresťanskom živote. Neskôr ako kňaz sa staral o tisíce chlapcov bez domova, dal im miesto, kde mohli bývať, dal im vzdelanie a tak účinne ich evanjelizoval, že niektorí z nich sa stali svätými.

Bez ohľadu na náš vek alebo okolnosti si môžeme byť istí, že Ježiš má pre nás plán podobne, ako ho mal pre Jána Bosca. Nikdy nás neprestáva volať a ak ho prosíme, ukáže nám, ako a kde môžeme použiť svoje dary, aby sme slúžili jemu i jeho ľudu. A Ježiš podobne ako Jánovi aj nám dá všetko, čo potrebujeme, aby sme počuli, rozhodli sa a odpovedali na jeho volanie.

Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu. Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu. Ján Bosco nám ukazuje, že tieto dve blahoslavenstvá pôsobia spoločne. Učeníci plakali nad zúfalou situáciou chudobných a prejavovali milosrdenstvo ľuďom v núdzi.

Žiaľ nad smutnou situáciou turínskych mladých bez domova motivoval Jána Bosca, aby začal neformálne nedeľné stretnutia, kde sa chlapci mohli tešiť z hier, výletov, modlitby a vyučovania. V roku 1841 spustil projekt – nazval ho „oratóriom“ a o päť rokov už priťahoval každý týždeň 400 mladých uličníkov. Priťahovala ich Boscova vrodená priateľskosť a zmysel pre zábavu. (Zdá sa, že „plakal“ nad utrpením iných bez toho, aby bol niekedy zachmúrený.) Láska, ktorú prejavoval, veľmi oslovovala chlapcov a zmenila im celý život.

Nemusíme ísť príliš ďaleko, aby sme našli ľudí, ktorí potrebujú Božie milosrdenstvo. Sú všade okolo nás, v našich rodinách a blízkom okolí, vo farnosti i na pracovisku. Niektorí sú osamelí alebo majú ťažkosti. Niektorým chýbajú základné životné potreby. Máte oči, aby ste to videli? Dojíma vás ich utrpenie? Premýšľate a modlite sa, ako by ste mohli byť pre nich poslom milosrdenstva?

Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.  Svätosť nemôžeme dosiahnuť vlastným úsilím. Len Boh nás môže urobiť svätými. Nemôžeme sa však stať svätými bez toho, aby sme nemali hlad a smäd po svätosti a neoslobodzovali iných od ziel, ktoré ich sužujú.

Pán si vážil hlad Jána Bosca po spravodlivosti. A Bosco odpovedal tak, že zachraňoval chlapcov a plnil ich potreby. Vedel, že ich naplní len jedno. Privádzal ich preto ku Kristovi a Cirkvi. Robil to jemne a s láskou bez násilia. Nikdy nevyžadoval, aby chlapci chodili na spoveď. Do spovednice ich priťahovala jeho láskavosť. A pri svätej omši nekontroloval, či šli na sväté prijímanie. Správal sa k nim tak, ako sa k nám správa Otec – nežne a s milosťou.

Boh urobí pre nás to, čo urobil pre Jána Bosca: Ak sa usilujeme konať jeho vôľu pri modlitbe, štúdiu a službe, urobí z nás svätých - kresťanov. Použije naše svedectvo a slová, aby dal do poriadku veci v našom prostredí a oslovil ľudí svojou láskou a milosťou.

Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Toto blahoslavenstvo môžeme vysvetliť tak, že Ježiš hovorí svojim učeníkom, aby sa vo všetkom spoliehali na Boha. Táto absolútna dôvera v Boha bola charakteristickou črtou života Jána Bosca. Nemal nič okrem viery, ale práve vďaka nej našiel spôsob, ako nasýtiť, ubytovať, vzdelávať a evanjelizovať tisíce chlapcov. Keď chcel pre nich postaviť väčší kostol, spoločník ho varoval: „Sme na mizine!“ Ale don Bosco sa zasmial a povedal: „Vari sme niekedy niečo začali s peniazmi vo vrecku?“

Učil chlapcov, aby žili podľa viery. Možno preto sa 40 chlapcov statočne dobrovoľne staralo niekoľko mesiacov o obete cholery, ktorá sa prehnala Turínom v roku 1854. Ján ich povzbudzoval, aby dôverovali Pánovi, že ich ochráni; a ani jeden z nich na choleru neochorel!

Môže nám naháňať strach, keď bude naším cieľom tento druh chudoby, ale aspoň môžeme začať alebo urobiť ďalší, akokoľvek malý krok. Žiada vás Boh práve teraz, aby ste mu v niečom dôverovali? Urobte tento úkon viery. Prinesie vám rasť a posilní vás, aby ste pokračovali v Ježišovom diele. A vždy, keď sa modlíte: „Chlieb nás každodenný daj nám dnes,“ vnímajte to ako Otcovo uistenie o jeho stálej láske a starostlivosti.

Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú. Miernosť - krotkosť neznamená pasívne ustúpiť pred prekážkami alebo protivenstvami, alebo zlom. Mierny človek čelí ťažkostiam so silou a prechádza nimi práve tak ako Ježiš na krížovej ceste.

Pre Jána Bosca znamenala miernosť každý deň počas 40 rokov pokorne a trpezlivo pracovať na prekonávaní neustáleho prúdu ťažkostí. Založiť saleziánsku spoločnosť, spoločenstvo kňazov, ktorí budú pokračovať v jeho diele, bolo osobitne ťažké. Štát odmietal založenie spoločnosti a Cirkev sa zdráhala podporovať ju. Trvalo to 30 rokov, ale Boscova pokorná a vytrvalá práca sa napokon vyplatila. Dnes tisíce saleziánov slúžia Cirkvi po celom svete.

Miernosť je dôležitá aj pre nás, lebo aj my sa stretávame s prekážkami a protivenstvami v práci, ku ktorej nás Boh povolal. Ako s odvahou prejdeme úspešne ťažkosťami? Niekedy dosiahneme cieľ tak, že zmeníme smer alebo prístup. Niekedy trváme na svojom. Nech je to akokoľvek, miernosť je kľúčom.

Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa menovať. Nemusíme toto blahoslavenstvo príliš rozoberať, aby sme pochopili jeho zámer: zmierte sa s každým.

Jeden z prípadov, ako toto blahoslavenstvo Ján Bosco uvádzal do praxe, sa odohral vtedy, keď stretnutia jeho uličníkov začali narúšať pokoj. Mnohí ľudia sa obávali, že chlapci sa vymknú kontrole a urobia niečo zlé. Ján vnímal ich obavy, a tak dobre poučil chlapcov, že napokon si ľudia z mesta uvedomili, že sa nemajú čoho obávať. Dokonca si získal dôveru jedného mestského úradníka, ktorý bol proti kňazom a ktorý sa jedného dňa don Bosca spýtal: „Prečo si štát nedokáže získať rešpekt a lásku svojich občanov, a vy si ju dokážete získať od svojich učňov?“ Boscova odpoveď odhalila cestu k pravému pokoju: Namiesto toho, aby sme sa spoliehali na príkazy a tresty, „pôsobíme na srdce mladých a naše slovo je slovo Ježiša Krista“.

A čo my? Pestujeme všetky svoje vzťahy s cieľom budovať pokoj? Máme sa s niekým zmieriť? Máme nepriateľa, ku ktorému by sme sa mali správať láskavejšie a s väčšou úctou?

Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Ježiš varoval, že jeho učeníci budú prenasledovaní (Mk 10, 30) a Ján Bosco nebol výnimkou. Vládni úradníci často blokovali jeho plány a médiá sa mu posmievali. Prenasledovali ho aj spolubratia kňazi. Dvaja z nich dokonca chceli Jána uniesť a dať do útulku pre choromyseľných. Namiesto toho toto sprisahanie don Bosco otočil, keď vylákal sprisahancov do koča a kočišovi povedal, aby do útulku zaviezol ich!

Určitá miera protivenstiev alebo prenasledovania je v našej kresťanskej službe nevyhnutná, takže nebuďme šokovaní, keď sa s tým stretneme. Konajme Božie dielo s milosťou, tak, aby sme neprovokovali. A mysliac na Jána Bosca, nech dokážeme odpovedať tak ako on – s odvahou, nadhľadom a veľkým dobrým humorom.