NA MINÚTKU S FERDÍKOM...

Prekonali ste COVID a teraz neviete, čo ďalej?

Či už ste koronavírus mali vy, alebo niekto z vašich blízkych, je veľmi dôležité správne sa doliečť. Prinášame komplexný prehľad, čo všetko by ste mali vedieť.

Pre väčšinu ľudí je Covid-19 krátkym a miernym ochorením, a niektorí bez testu ani nevedia, že sa stretli s koronavírusom. Na druhej strane mnoho pacientov bojuje s príznakmi vrátane pretrvávajúcej únavy, pretrvávajúcej bolesti a dýchavičnosti po celé mesiace.

Až 85% pacientov má jeden z týchto troch príznakov:

 - Častý a nepretržitý kašeľ - trvanie záchvatu kašľa dlhšie ako hodinu alebo má tri alebo viac epizód kašľa za 24 hodín.

- Horúčka - teplota nad 37,8 ° C.

- Zmena čuchu alebo chuti - buď pacienti tieto zmysly stratili na obmedzený čas, alebo sa výrazne zmenili.

Medzi typické príznaky koronavírusu u detí patrí zvracanie, hnačky a kŕče v bruchu. 

Ak prekonáte COVID, šetrite sa

- Dajte pozor, aby ste sa príliš nevyčerpali, a oddychujte.

- Naplánujte si aktivity tak, aby ste svoje najnáročnejšie aktivity rozložili na celý týždeň.

- Stanovte priority - premýšľajte o tom, čo musíte urobiť a čo sa dá odložiť.

Čo robiť, keď odznejú príznaky, radí lekár

Mali ste pozitívny test alebo ste prekonali koronavírus s väčšími či menšími príznakmi? Mnoho ľudí nevie, ako ďalej postupovať a majú množstvo otázok. Kedy kontaktovať lekára a môžete dostať COVID-19 aj druhýkrát? Na základné otázky odpovedá lekár Slavomír Šuch, ktorý sa stará o pacientov s koronavírusom. Takto popisuje priamo jednotlivé situácie:

"S narastajúcim počtom ľudí s pozitívnym výsledkom niektorým z testov na Covid-19, alebo po prekonaní symptomatického ochorenia, či prepustení z nemocnice stále častejšie odpovedám na tieto otázky. Kým samotnej liečbe ochorenia je venovaná veľká pozornosť, obdobiu bezprostredne po ochorení sa pri svojej zaneprázdnenosti venuje málokto.

Pri pozitivite antigénových rýchlotestov, bez vzniku ochorenia. / plošné testovanie / - čo robiť?

Pokiaľ ste mali pozitívny antigénový rýchlotest pri plošnom testovaní, alebo niekde inde, mali by ste vy a členovia vašej rodiny stráviť 10 dní v karanténe. Ak ste počas karantény nepociťovali žiadne príznaky ochorenia, je možné že váš test bol falošne pozitívny, alebo ste infekciu koronavírusom prekonali bez príznakov, čo je celkom bežné u mladých a inak zdravých ľudí a detí. Preto je vždy dôležité pozitívny nález antigénového rýchlotestu / z nosa / overiť PCR testom / z nosa a hrdla / .

Pri pozitívnom antigénovom teste potvrdenom PCR testom je takmer isté, že vírus cez vás prechádzal, aj keď sa neprejavil vďaka vašej prirodzenej odolnosti. V prípade potvrdenia infekcie má aj pri bezpríznakovom priebehu význam skontrolovať množstvo Sars-cov-2 protilátok v krvi /IgG, IgM /.

Pri ich dostatočnej hladine je takmer isté že najbližších 3 – 6 mesiacov nebudete ani infekčný a ani znovu neochoriete. O dlhšom trvaní odolnosti nie sú dostatočné informácie, vzhľadom na krátkosť trvania pandémie. Ak máte hladinu protilátok nízku, nie je isté, že ste voči novému nakazeniu imúnny, čo by mohlo ohroziť vašich blízkych či známych, v prípade ak by ste sa znovu stal roznášačom vírusu. Táto možnosť je však extrémne nízka.

Tí, čo prekonali ochorenie a majú dostatočnú hladinu protilátok v krvi, si môžu užívať komfort bezpečia aj so svojimi blízkymi.

Nosenie rúška nie je nevyhnutné, / aj keď môže byť podľa úradov povinné / a proti vírusu by mali byť odolní a rovnako by ho nemali ani prenášať na iné osoby.

Čo robiť pri miernych alebo stredných príznakoch ochorenia, ktoré ste si lečili doma.

Maximum príznakov ochorenia Covid-19 sa prejavuje v prvý týždeň od ich vzniku. Nástup je obvykle rýchly, akoby z ničoho - nič. Môžu byť nasledovné: úporné bolesti hlavy, neprekonateľná slabosť, bolesti svalov, kĺbov, silná bolesť chrbta či krížov, môže, alebo nemusí byť horúčka, tlaky či bolesti v hrudníku, dráždenie na kašeľ, obvykle suchý, bolesti priedušiek súvisiace s kašľom, opuchnutie slizníc dýchacích ciest, ich suchosť, alebo naopak prejavy nádchy, bolesti prínosových dutín.

Hneď, alebo až po niekoľkých dňoch môže dôjsť ku strate čuchu a chuti, nechutenstvu, hnačkám, pri pokuse o aj malú námahu človek môže cítiť nedostatok vzduchu, musí si predýchavať. Pri vystupňovaní intenzity príznakov a slabosti je vysoké riziko kolapsu, človek môže mať problém aj s bežným pohybom po byte, nezvláda bežné činnosti ako je príprava čaju či postlanie postele. Preto ochorenie v tejto fáze vyžaduje kľud na lôžku a starostlivosť druhou osobou, zabezpečenie hydratácie a symptomatickej liečby / analgetiká, antipyretiká, vitamíny, lieky proti kašľu, prípravky na imunitu, anthistaminká.

Obvykle do 5 až 7 dní ťažkosti postupne miznú, zvýšené teploty ustupujú, pretrváva obvykle len slabosť , nechutenstvo, chuť a čuch sa obnovujú len pomaly – niekedy aj týždne, môže byť nevýkonnosť a pocit nedostatku vzduchu pri menšej či väčšej námahe – tiež aj dva tri týždne po odoznení ostatných príznakov. Po dvoch týždňoch od nástupu príznakov by sa chorý v prípade ľahkého priebehu mal cítiť podstatne lepšie a na tretí týždeň by všetky príznaky mali ustúpiť a nastáva obdobie rekonvalescencie / zotavovania sa/.

Pri prvých príznakoch a teplotách sa môžete liečiť sami doma, len v prípade ak pretrvávajú dlhšie ako 5 – 7 dní, alebo sa zhoršuje dušnosť je dobré kontaktovať lekára či volať rýchlu lekársku službu.

Zotavovanie:

V období rekonvalescencie - druhý, až tretí týždeň od vzniku príznakov, nie sú nutné žiadne zvláštne opatrenia, vhodné je pokračovať v posilňovaní imunity prípravkami z lekárne - imunoglukan, quercetin, NADH, Isoprinosin / na rcp / , viatmin C , D, Selen, Zinok .

Môžete začať s postupným zaťažovaním organizmu športom na aký ste zvyknutý, ale intenzitu záťaže zvyšovať len postupne, a najmenej pol roka maximálne na 80 % srdcovej frekvencie podľa vekovej tabuľky. Určite si doprajte veľa oddychu, ľahko stráviteľnú stravu a cielene sa vyhýbajte stresu. Po prekonaní koronavírusovej infekcie, potvrdenej PCR testom, by mala pretrvávať po dobu 3 – 6 mesiacov odolnosť / imunita / voči reinfekcii .

Čo robiť ak mám pocit že ochorenie neustupuje alebo sa po prechodnom zlepšení vracia?

Ak máte aj po viac ako 7 - 10 dňoch od vzniku ochorenia

- vysoké teploty nad 38 st C, alebo sa vám vysoké teploty vrátia,

- alebo pretrváva či zhoršuje sa kašeľ a pocit dušnosti,

je nutné navštíviť lekára a realizovať RTG hrudníka na vylúčenie zápalu pľúc, ktorý je častou komplikáciou pri ochorení Covid - 19.

V tomto prípade je nutná antibiotická liečba, niekedy / nie vždy / aj hospitalizácia v nemocnici a intenzívna liečba, ktorú manažuje ošetrujúci lekár na špeciálnom “ Covidovom “ oddelení. Po prepustení z nemocnice, alebo prekonaní zápalu pľúc, aj ambulantne, je s časovým odstupom niekoľko týždňov vhodné navštíviť ambulanciu pľúcneho lekára, ktorý zváži kontrolný RTG hrudníka či spirometrické vyšetrenie a posúdi tak možný vývoj chronických pľúcnych komplikácií.

Na akútne vyšetrenie do nemocnice v prípade zhoršenia stavu sa treba dostať „covidovou “ rýchlou zdravotnou službou, cestou 155 alebo 112. V žiadnom prípade nesmiete ísť mestskou hromadnou dopravou, bežným taxíkom či inak svojpomocne.

Ťažký priebeh je zriedkavý.

Pre celkový obraz treba znovu uviesť, že u drvivej väčšiny ľudí / deti, mladí a zdraví / infekcia koronavírusom prebieha bez akýchkoľvek symptómov, alebo len s veľmi slabými príznakmi, ktoré si nemusia všimnúť . Pri takomto bezpríznakovom prekonávaní infekcie však môžu predstavovať riziko pre rodinných príslušníkov vo vysokom veku , obezitou či inými ochoreniami a stavmi, o ktorých už vieme že sú rizikové pre ťažký priebeh.

Preto je dôležité aby hlavne mladí a zdraví, ktorí neprekonali infekciu koronavírusom, alebo neboli pozitívne testovaní s potvrdením pozitivity PCR testom, pri stretnutí s rizikovými osobami používali rúško , dezinfikovali si ruky či minimalizovali osobný blízky kontakt. To isté platí pre rizikové osoby a seniorov," uzatvára lekár Slavomír Šuch, ktorý sa pravidelne venuje dôležitej osvete.

COVID-19 nemusí byť krátkodobou záležitosťou

Covid zanechá dlhodobé následky na zdraví u 30% až 50% ľudí s infekciou. Pri dlhodobej liečbe sa vyskytujú aj problémy s duševným zdravím vrátane depresie, úzkosti a schopnosti jasne myslieť. Dlhodobé následky ochorenia sú bežné aj u pacientov s ľahkým priebehom ochorenia.

Problém so zotavením, majú najmä ľudia, u ktorých sa rozvinul zápal pľúc. Liečba môže byť naozaj dlhodobá. Nedostatok poznatkov o tomto tajuplnom ochorení vyvoláva ďalšiu neistotu. Často sú prítomné nešpecifické príznaky, ktoré zahŕňajú únavu, spánok, neschopnosť sústrediť sa a podať bežný výkon. Únava znižuje kvalitu života ľudí. Niektorí sa cítia vyčerpaní aj po krátkej prechádzke.

Polovica z pacientov s COVIDom ešte 10 týždňov po infikovaní koronavírusom pociťovala stále únavu. Tretina sa fyzicky nemohla vrátiť do práce. Extrémne vyčerpanie je najbežnejším príznakom dlhodobej liečby. Medzi ďalšie dlhodobé prejavy patrí: dýchavičnosť, pretrvávajúci kašeľ, bolesti kĺbov, bolesti svalov, poruchy sluchu a zraku, bolesti hlavy, strata čuchu a chuti. Hrozí aj poškodenie srdca, pľúc, obličiek a čriev.

Zotavia sa ľudia úplne?

Aj keď sa ľudia zotavia sú ohrození celoživotnými komplikáciami. Vírus sa objavil až na konci roka 2019. Globálnym problémom sa stal začiatkom tohto roka, takže chýbajú dlhodobé údaje. Existujú štúdie, ktoré plánujú sledovať pacientov s COVID aspoň 25 rokov, sú však len v začiatkoch.

Neurologický rámec

Na základe kazuistík od 901 pacientov s COVID-19 definoval Mark Ellul z University of Liverpool niekoľko neurologických prejavov.  Neurologické problémy u pacientov s COVIDom nie sú bohužiaľ zriedkavé.

Medzi najviac nebezpečné neurologické problémy patrí cievna mozgová príhoda a delírium. Ľudia, ktorí boli z akéhokoľvek dôvodu hospitalizovaní na JIS, majú väčšiu pravdepodobnosť dlhodobých psychických problémov. Predpokladá sa, že tieto komplikácie súvisia tak s chorobou ako aj samotným pobytom na JIS.

Neželanou vážnou komplikáciou môže byť encefalitída. V prípade výskytu sú bežné mierne príznaky podobné chrípke, ako sú bolesti hlavy, horúčky a únava. Občas sa vyskytnú vážne príznaky ako zmätenosť, záchvaty, paralýza, problémy s rečou alebo sluchom.

Ochorenie COVID-19 môže spôsobiť aj krvné zrazeniny, ktoré putujú do mozgu a dokážu spôsobiť mozgovú príhodu. Mŕtvica sa netýka podľa Oxleyho, len určitej vekovej skupiny, ale vyskytla sa vo všetkých sledovaných vekových skupinách.

Fotuhi vytvoril trojfázový systém klasifikácie možných neurologických komplikácií ochorenia:

Fáza 1: Poškodenie nervového systému je obmedzené na epiteliálne bunky v nose a ústach. Medzi hlavné neurologické príznaky patrí strata čuchu a chuti. Tieto vedľajšie účinky bývajú bežné. Strata čuchu podľa Mercanta sa vyskytla u 41,7% pacientov, zatiaľ čo u 55,4% došlo k zníženiu chuti.

Fáza 2: Vírus vyvoláva zápalovú reakciu, ktorá vedie k tvorbe krvných zrazenín, ktoré môžu spôsobiť mŕtvicu.

Fáza 3: Výbušná zápalová reakcia nazývaná cytokínová búrka poškodzuje hematoencefalickú bariéru. U pacientov sa môžu vyskytnúť záchvaty, zmätenosť, kóma.

Slováci viac sledujú politické hádky a nedorozumenia, než reálne problémy, ktorým čelíme. Ako to je u nás z pohľadu lekára?

Zdroj: Internet