MOBBING
Mobbing:
Psychoteror na pracovisku
Keď sa niektorí vaši pracovníci zgrupujú proti niekomu tretiemu a snažia sa mu ponižovaním, osočovaním, klebetami alebo izoláciou znepríjemniť život, ba dokonca ho vyštvať z pracoviska - nuž, máte problém zvaný mobbing...
V posledných rokoch sa pracovné prostredie prudko mení. Znižujú sa počty zamestnancov, nastupuje globalizácia a strety rôznych kultúr, pritvrdzuje sa konkurenčný boj, ženy sa dostávajú do čela mužských tímov. Všetky tieto trendy vedú k negatívnym taktikám boja o prežitie, ktoré sa označujú ako psychoteror na pracovisku. Patria sem utláčanie, mobbing, zasadnúť si na niekoho, fyzické násilie i sexuálne obťažovanie.
Čo je mobbing?
Mobbing (šikana) sú opakované verbálne, fyzické alebo psychické nátlaky a útoky zamerané proti niektorému jednotlivcovi. Ich podstatou je vôľa ublížiť, ponížiť, zničiť. Preto sa mobujúce útoky sústreďujú na zničenie dobrej povesti danej osoby (väčšinou poza chrbát), sabotovanie jej práce či znepríjemnenie pracovných podmienok do tej miery, aby sabotovaný nedokázal odviesť dobrú robotu. Všetko toto sa deje psychickou terorizáciou.
Pri mobbingu sa teda stretávame so štyrmi aktérmi: je tu mobér, jednotlivec alebo skupina zapríčiňujúca psychický teror, je tu obeť teroru, sú tu pozorovatelia, ktorí mobbing vidia, ale doňho nezasahujú a tým ho vlastne podporujú, a je tu manažér, od ktorého sa očakáva, že situáciu nejako dostane pod kontrolu.
To je najväčší omyl zo všetkých. Manažér sám zo svojej pozície nevie dosiahnuť veľa - na mobbingu sa totiž podieľajú pracovné vzťahy, podniková kultúra i osobnostné vlastnosti zúčastnených.
Je to mobbing?
Tu je niekoľko typických situácií, keď môže ísť o mobbing:
· Vojdete do miestnosti. Vaši kolegovia okamžite zmĺknu. Vyhýbajú sa očnému aj fyzickému kontaktu. Tvária sa, že vás nevidia.
· Zistíte, že niekto vás musí ohovárať. Vaši priatelia a známi sa začnú správať zvláštne. Nevyhľadávajú už vašu spoločnosť. Je pre nich nepríjemné, keď ich vidia vo vašej spoločnosti.
· Dokončili ste projekt a papiere ste si uložili do zásuvky. Na druhý deň ráno prídete - a zásuvka je prázdna. Nikto nič nevidel. Nikto vám nepomôže hľadať.
Šéf vás odstaví od komunikácie. Nedostávate informácie. Vaše úlohy sú len smiešne úlohy v porovnaní s inými. Každú maličkosť po vás šéf kontroluje. Premiestnia vás do miestnosti, kde k vám nikto nemá prístup.
Hlavným problémom mobbingu je, že každý jeho prejav izolovane pôsobí ako celkom normálna, dennodenná nezhoda. Len vy viete, že tieto nezhody sa dejú denne a že situácia trvá už dlho. Ak si začnete sťažovať, budú sa vám po chvíli ľudia vyhýbať, pretože nikomu sa nechce počúvať dookola tie isté náreky. Ako obeť mobbingu ste vo veľmi zlej situácii.
Prečo mobujeme?
Mobbing sa veľmi často vyvinie z osobného alebo pracovného konfliktu, ktorý sa neriešil alebo nevyriešil. Aj obyčajný pracovný konflikt totiž dokáže zasiahnuť do osobného vzťahu dvoch ľudí, pokiaľ majú pocit, že z neho vyšli s poškodenou cťou. To znamená, že každý z nás je za istých okolností mobbingu schopný. Často však mobéri majú aj isté osobnostné črty - mnoho mobérov patrí do skupiny sociopatov, ľudí neuznávajúcich nič iné než svoje vlastné pravidlá a zákon silnejšieho (hlasnejšieho, s lepšími konexiami...). ďalšími potenciálnymi mobérmi sú tzv. kariéristi. Takíto ľudia sa snažia presadiť sa na úkor druhých a neodhodia sa ani od úderov pod pás (ktoré, ako sa bežne vie, bývajú najúčinnejšie od chrbta...)
Je zvláštne, ako málo závisí mobbing od osobnostných vlastností obete. Hocikto z nás sa môže stať obeťou mobbingu. Ide o situáciu, z ktorej sa mobbing vyvinie: o ľudskú nezhodu alebo vyvolanie snahy ovládnuť toho druhého. A existuje niekoľko „klasických“ situácií, ktoré prostredie provokujú k nepriateľstvu:
· pracovník „vytŕča“:je príliš mladý, príliš ambiciózny, príliš úspešný, príliš pekný, príliš... (Vidíte ten vzorec? Je to pocit nedocenenosti až menejcennosti!)
· pracovník je „iný“, nechápeme ho, je inej rasy, iného pohlavia, iného vierovyznania, inej sexuálnej orientácie, správa sa podľa iných noriem, nebojí sa, nedokážeme predvídať jeho reakciu a pod. (Vzorec: všetko neznáme ma ohrozuje, musím to zo svojho prostredia odstrániť!)
· pracovník je príliš mäkký alebo príliš nízko postavený, rodená „obeť“ pre ľudí, ktorí si potrebujú dokazovať svoju nadradenosť (a je zvláštne, ako často si takíto ľudia trúfajú len na slabších, kým smerom k „mocnejším“ rýchlo ohnú chrbát... A vzorec? Agresia v najčistejšej forme.)
· pracovník sedí na mieste, ktoré si nárokujem ja (Vzorec: studený, vypočítavý karierizmus bez štipky emócií. Táto forma mobbingu je najťažšie zvládnuteľná práve preto, že mobér nie je citovo zaangažovaný, teda nie je veľmi zraniteľný.)
Podnik, kde sa mobbuje
Ale aj isté podnikové prostredie podporuje mobbing. Podnik je ako ľudská bytosť - správa sa podľa istých hodnôt. Tieto hodnoty môžu podporovať vznik mobbingu, alebo ho môžu potláčať. Časté prostredia, kde sa mobbing objavuje, bývajú typicky hierarchické organizácie: armáda, polícia, štátny aparát, ale aj školy (v tomto prípade je totiž súčasťou oficiálnej hierarchie aj neoficiálna hierarchia, ktorá sa vytvára v triedach). Veľmi častý je mobbing v zdravotníctve, sociálnych zariadeniach: austrálske združenie zdravotných sestier tomuto problému venovalo aj zvláštnu internetovskú stránku.
Kto mobuje?
Muži aj ženy sa rovnakou mierou stávajú obeťami mobingu. Mužov však mobujú prevažne muži, kým ženy mobbujú tak muži, ako aj ženy. Každé pohlavie však mobuje inak.
Muži používajú:
· urážky, sprosté vtipy a nadávky
· fyzické ohrozovanie
· prideľovanie nezmyselných úloh
· zadávanie nesplniteľných termínov
· zadržiavaním informácií nechajú obeť, aby sa dostala do ťažkostí, a potom ju deklarujú za neschopnú.
Ženy častejšie používajú:
· ohováranie, nepravdivé chýry
· izolujú obeť od druhých
· použijú tretiu osobu ako mobéra
· poškodzujú predmety, na ktorých obeti záleží
· sústavne kritizujú prácu obete.
Manažér a mobbing
Mobbing obvykle prechádza cez päť hlavných fáz. V každej fáze má manažér menšiu a menšiu možnosť celý proces zvrátiť.
1. Vznikne konflikt. Táto fáza niekedy býva veľmi krátka, pokiaľ prostredie hodnotami mobbing podporuje. Konflikt rýchlo eskaluje a nikto ho nerieši. Manažér by si mal dať pozor na prejavy mobbingu vo vlastnom tíme a otvorene o konfliktoch hovoriť. Ak zavedie kultúru spracovávania konfliktov, vyhne sa veľkým problémom v budúcnosti.
2. Obeť je „ocajchovaná“. Mobér do nej večne zadiera. Rozširuje chýry. Obeť spočiatku nereaguje, čaká, že útoky pominú. Prostredie rýchlo pochopí, že je obeti lepšie ísť z cesty, aby si mobér nespomenul náhodou aj na nich. Obeť sa takto dostáva do izolácie. V tejto etape je ešte čas začať o probléme otvorene hovoriť. Manažér sa môže postaviť za obeť, ak vie uviesť niekoľko príkladov neželateľného mobbingu. V tejto fáze sa ešte stále dajú meniť pravidlá hry vyhlásením nových hodnôt. Dôležité je, aby manažér zasiahol a dal jasne najavo „takéto správanie nestrpím“.
3. Vec sa stane verejnou. Obeť je izolovaná, hľadá pochopenie u iných a tým ich obťažuje. Pracovné výsledky obete sa v dôsledku sústavného teroru a stresu zhoršia. Niekto musí zasiahnuť - a ten niekto je manažér. Ak až dodnes nevedel, čo sa v jeho tíme deje, tak s najväčšou pravdepodobnosťou vôbec nezistí, že ide o mobbing. Skôr si bude myslieť, že ktosi neschopný mu donáša na kohosi, kto si poriadne robí svoju prácu. Pokúsi sa zasiahnuť potrestaním očividného „vinníka“ - obete mobbingu.
4. Obeť stratí dôveryhodnosť. Obeť konečne začína reagovať a snaží sa situáciu riešiť. Teraz si už však môže len sťažovať - a náreky kolegovia ani šéf nemajú radi! Neuveria príbehu, ktorý im obeť rozpráva, a často ju vyhlásia za kverulanta. Takto obeť mobbingu dostáva prívlastok „problémová osoba“.
5. Obete sa treba zbaviť. Manažér cíti, že má v tíme problém. Rieši ho po svojom - zbaví sa problémovej osoby. Mobér vyhral.
V posledných dvoch štádiách už manažér nemá prakticky žiadnu možnosť korigovať situáciu, pokiaľ sa nechce hrať na detektíva (a na to manažér obvykle nemá ani čas, ani chuť). Môže urobiť už len jediné - zavolať do tímu externého mediátora, najčastejšie psychológa, ktorý sa špecializuje na riešenie zanedbaných konfliktov.
Proti mobbingu
Ako som už spomínal, proti mobbingu treba bojovať na úrovni hodnôt a na úrovni príležitostí.
Na úrovni hodnôt musí bojovať predovšetkým podnik a manažér ako reprezentant podniku v tíme. Predovšetkým podnik musí stanoviť, čo všetko za mobbing považuje a aký postup má zachovať obeť, ktorá podozrieva, že ju niekto mobuje.
Manažér musí tieto hodnoty reprezentovať svojím riadiacim štýlom. To však súčasne znamená, že sa musí postarať o to, aby nevznikali príležitosti pre mobbing: rozhodovacie procesy musia byť transparentné, informácie musia byť prístupné všetkým, konflikty neslobodno nechať eskalovať do štádia, keď už treba externého mediátora, a neslobodno preferovať niektorých ľudí pred inými.
Ako sa brániť mobbingu
Stali ste sa obeťou mobbingu? Pokiaľ chcete na terajšom pracovisku ostať, určite sa bráňte. Nájdite si spojencov, posiľňujte svoje zázemie, všetko si dôkladne zapisujte a pri vhodnej príležitosti predložte nadriadenému. Nehľadajte vinu v sebe, to s mobberom nie je niečo v poriadku.
Najlepšia prevencia je vôbec sa do mobbingovej situácie nedostať, teda odhadnúť riziká skôr, ako problémy nastanú. Preto je dôležité aby mala firma stanovené pravidlá, najlepšie v písomnej podobe, v ktorých by boli uvedené ako opatrenia k zabráneniu mobbingu, tak aj k jeho náprave.
Základom prevencie je vytvorenie takej pracovnej atmosféry, v ktorej mobbing nedostane šancu. Prvým krokom je správne nastavená firemná kultúra stojaca na kvalitných morálnych základoch. Firmy by sa mali tiež sústrediť na dôkladný výber nových pracovníkov. Aj keď je ťažké odhaliť konkrétne rysy (niektorí mobberi sú veľmi obratní v ich maskovaní), predsa len sklony k agresivite, konfliktom alebo prehnanej súťaživosti sa dajú vysledovať. Je nutné venovať sa tvorbe preventívnych programov, ochrane zamestnancov, pravidelne ich hodnotiť a školiť. Rozhodujúcu úlohu má vedúci pracovník, ktorý musí vypočuť podriadených, reagovať na signály, ako je nepokoj na oddelení a zhoršenie pracovnej klímy, nedovoliť ohováranie, intrigy a predovšetkým riešiť konflikty alebo napäté vzťahy včas. Mal by byť nie len dobrým odborníkom, ale súčastne aj jedincom, ktorý je schopný viesť ľudí a prejaviť nutnú dávku osobnej statočnosti.
Ukážte svoju silu
Do voľby obrannej taktiky proti mobbingu vstupuje veľa faktorov – záleží na osobnosti páchateľa, obeti, na kolíziách, nadriadených a v neposlednom rade na prostredí. Preto neexistuje žiadna univerzálna stratégia obrany. Základom však je reagovať čo najskôr a to už na prvé náznaky. Čím pozdnejšie obrana nastane tým horšie pre obeť.
Každý človek, ktorý sa stal obeťou mobbingu, si musí položiť kľúčovú otázku, či chce aj naďalej ostať vo svojom zamestnaní. Opustiť takéto pracovisko rozhodne nie je hanbou. Najhoršou variantov je ostať a pasívne sa pretrpieť až k zdravotným problémom. Preto je veľmi dôležité zvážiť, či máte dosť síl na obranu. Ak sa rozhodnete brániť, je potrebné venovať dostatok času príprave – zvážiť svoje možnosti, viesť si svoje záznamy, nájsť spojencov a posiľňovať svoje zázemie.
K voľbe vhodnej stratégie je nevyhnutné poznať protivníka a dôvody, ktoré ho k mobbingu vedú. Mobber si spočiatku testuje, kam až môže zájsť, preto je nutné hneď na začiatku jasne vymedziť hranice a odrážať každý jeho útok. Človek často nereaguje, pretože si myslí, že tým mobbera odradí. Lenže mu tým paradoxne dáva najavo, že si v budúcnosti môže dovoliť ešte viac.
Píšte si denník
Za pokus rozhodne stojí sa s mobberom porozprávať. Prinajmenšom tým ukážete svoju ústretovosť a ochotu riešiť vzájomné spory. Pokiaľ by mobber jednal nevedome, konfrontácia jeho chovania s dôsledkami by ho mohla zastaviť. Pokiaľ sa s vami ale baviť odmieta, je zrejmé, že to nekonfliktným spôsobom nepôjde. Základom aktívnej obrany je vystupovať sebavedomo, reagovať vecne a nedať najavo neistotu. Mobber nesmie poznať, že vás zraňuje a dostáva na lopatky. Je nutné dať otvorene najavo, že toto trpieť nebudete a naznačiť, že sa nenecháte zastrašovať. Slušne a zreteľne pomenovať chovanie, ktoré vám vadí. V každom prípade vám mobberova reakcia osvetlí jeho motívy.
Dôležitou súčasťou obrany je takzvaný mobbingový denník. Zapisujte si, čo sa konkrétne stalo, ako a kedy k jednotlivým „útokom“ došlo. Ideálne je, pokiaľ budú v denníku aj informácie o tom, kto ďalší bol prítomný, pretože potom je možné situáciu overiť. Jednotlivé „útoky“ vypadajú ako drobnosti, ale v komplexnom pohľade dostávajú iný rozmer a poukazujú na závažné situácie. Až budete hovoriť o probléme s kolegami alebo s nadriadeným, budete mať v ruke konkrétne údaje. Pre veľa zamestnávateľov je veľmi ťažké si priznať, že by sa práve u nich mohol vyskytovať mobbing. Preto radšej zatvárajú oči a čakajú až si to dotyčné osoby vyriešia. Avšak za nejaký čas už nebude možné situáciu prehliadať a nadriadený bude musieť zasiahnuť. Často sa však stáva, že kritika smeruje iba k obeti. A práve tu môže nastúpiť denník.
Kolektívna obrana alebo spoluvina?
K riešeniu mobbingu by určite pomohla legislatívna zmena, ktorá by ho a podobné nekalé praktiky jasne definovala a stanovila za takéto jednanie konkrétne sankcie. Preto je zatiaľ individuálna obrana veľmi zložitá. Kolektívny „boj“ má väčšiu nádej, mali by teda pomôcť kolegovia. Naviac ukážete mobberovi, že už proti sebe nemá len jedného protivníka. K riešeniu mobbingu výrazne pomôže, pokiaľ sa nájde človek, ktorý celú situáciu pomenuje; najprv možno súkromne s mobberom, v prípade neúspechu aj pred svedkami. Nebojte sa kolegov osloviť. Zdôverte sa im so svojimi skúsenosťami, opýtajte sa ich či nemajú podobné...
Bohužiaľ častou reakciou okolia býva pasivita. Vo väčšine prípadov je dôvodom strach alebo nechuť privodiť si problémy. Ale reagovať na akýkoľvek prejav agresie je morálna povinnosť každého z nás. Každý, kto o mobbingu vie a nič nepodnikne, sa stáva spoluvinníkom.
Nezabúdajte ani na svoje zázemie. Rodina a priatelia sú obvykle jediný, ktorí môžu naozaj pomôcť – vyjadriť podporu, poskytnúť dostatočný priestor a čas k vyrozprávaniu sa a spoločne s vami hľadať cestu z nepríjemnej situácie.
Vedúci v hlavnej roli
Avšak kľúčovú úlohu jednoznačne hrá vedúci pracovník. Svojim prístupom ovplyvňuje nie len mobbera, ale tiež ostatných pracovníkov. Pokiaľ je pasívny, či už z nedostatku osobnej statočnosti alebo pohodlnosti, potom môže ťažko očakávať, že na pracovisku bude panovať priaznivá atmosféra. Nevhodné chovanie tiež nestačí iba zakázať. Je treba podriadeným vyslať jasný signál a dať najavo, že takéto jednanie nebude tolerované. Bohužiaľ veľa vedúcich pracovníkov mobbing stále nevie alebo nechce riešiť. Často tak odstraňujú iba následky ale nie príčiny. V reály to znamená, že v rámci zachovania kľudu na pracovisku je vyštvaná obeť, zatiaľ čo mobber naďalej ostáva... Mobbing sa týka každého z nás – niekto je obeťou, iný mobberom a ostatní sú viac či menej aktívnymi alebo pasívnymi spoluúčastníkmi. Mobbing nemá logiku, podľa ktorej by boli obete vyberané, takže nikto nemôže s istotou povedať „mne sa to nikdy nestane“. Otáčať sa chrbtom k patologickým vzťahom na pracovisku je preto nepochopiteľný luxus.
Pokiaľ nadriadený odmieta pripustiť problém alebo zo vzniknutej situácie obviňuje vás, riešenie sa stáva ešte náročnejším. Skúste sa obrátiť na vyššieho nadriadeného, podať sťažnosť k majiteľovi alebo zriaďovateľovi firmy (podniku, organizácii) a až potom si najmite advokáta. Aj keď súdy s týmto javom nemajú ešte veľa skúseností, predsa len sa už prvé prípady súdia...
Liekom je prevencia – mobbing na pracovisku je komplexný problém, ktorý nie je možné vyriešiť jednoduchými radami a odporúčaniami. Zväčša je to problém systému, ktorý funguje podľa pravidiel, ktoré mobbing – či šikanovanie – umožnili. A teda treba zmeniť tieto pravidlá a tiež postoje ľudí.
Spúšťacím mechanizmom mobbingu je zvyčajne konflikt, ktorý býva banálny a niekedy má
charakter náhody.
Ako všeobecná prevencia proti mobbingu sa odporúča:
– Nehovoriť na pracovisku o vlastnom súkromí a o súkromí kolegov, nadriadených či obchodných partnerov.
– Nebyť slepý a hluchý k ľuďom okolo seba! Ak zistíte, že sa medzi kolegami vyskytli prejavy mobbingu, aj vy nesiete určitý podiel viny. Tváriť sa, že nič nevidíte alebo sa pridať na stranu toho silnejšieho nie sú práve najvhodnejšie reakcie.
– Manažéri by sa mali snažiť čo najviac spoznať svojich podriadených – čo je pre nich dôležité, čo si želajú? Kto je pozorný a všímavý, skôr odhalí prípadné náznaky nedorozumení. Ak niektorý z pracovníkov – kolegov príde so žiadosťou o pomoc pri riešení problému, treba ho vypočuť.
– Ak sa objavia prejavy mobbingu, mali by všetci konať rýchlo. O konflikte – vzniknutej situácii – treba hovoriť otvorene a s oboma stranami. Je dôležité poznať pohľad oboch strán, odporúča sa vypočuť najprv každú zvlášť, až potom spoločne.
– Orientovať sa treba na hľadanie konštruktívneho riešenia, a nielen vypočuť a neriešiť!
Ako bojovať proti tyranii na pracovisku
– Rozmýšľajte, ako mohol problém vzniknúť a čo môžete urobiť, aby ste sa z neho dostali. Nečakajte, že sa riešenia ujme iná osoba. Buďte aktívny!
– Neprovokujete kolegov? Rozmýšľajte, či sa vy sami nesprávate provokačne. Nepracujte s domnienkami, obráťte sa so žiadosťou o spätnú väzbu na neutrálnu osobu.
– Rozoberte si situáciu sami pre seba. Zoberte si čistý hárok papiera a zapíšte si všetky zistenia a konkrétne dôkazy.
– Zvážte, aké máte možnosti riešenia. Koho môžete požiadať o pomoc a ako by ste to vy sami vlastne chceli riešiť? Nenechajte si život znepríjemniť ľuďmi, ktorí vám chcú uškodiť.
– Buďte si vedomý vašej vlastnej hodnoty a práva byť rešpektovaný bez ohľadu na to, kto ste a kam podľa služobného postavenia patríte.
– Prekonajte strach. Hoci aj s pomocou druhých ľudí. Poraďte sa, porozprávajte o vašej situácii, vypočujte si názor nezávislého poslucháča.
ZÁVER – Povedzte o nevhodnom správaní sa útočníka komukoľvek, kto bude ochotný počúvať. Musíte narušiť bariéru ticha. Zabezpečte si svedkov, ktorí vám pomôžu s dôkazmi, ak by to bolo potrebné.
Zdroj: Internet
