Ako sa modliť, keď máme životy zavalené prácou a starosťami? Ako nájsť cestu k modlitbe?
Niekoľko dôležitých bodov:
1. Všetko sa začína tým, že sa pre modlitbu rozhodneme. Keď budeme čakať, až nám na ňu ostane čas, je isté, že nikdy nezačneme. Správna otázka nie je: Mám na modlitbu čas? Ale: Aké miesto má modlitba v mojom živote? Ak som pochopil, že je dôležitá, ba dokonca prvoradá, čas na ňu si urobím. Ukážeme si to na jednom konkrétnom prirovnaní. Ak mi záleží na osobnej hygiene, čas na sprchu či umývanie si urobím vždy, aj keby som kvôli tomu musel skôr vstať. Má modlitba v mojom živote aspoň také dôležité miesto ako sprcha?
2. Začnime s modlitbou hneď, na nič nečakajme. Modliť sa naučíme len tak, že sa budeme modliť. Ten, kto sa chce naučiť plávať, sa nemôže uspokojiť s tým, že bude teoreticky ovládať plavecké pohyby. Ak sa neodhodlá vojsť do vody, nebude plávať. Rovnako je to s modlitbou - musíme “skočiť do vody”, do Božej lásky. Ide o prostý úkon našej vôle: “Pane, som tu pre teba. Nevidím ťa ani nepočujem, ale viem, že si tu. Tento čas modlitby venujem tebe. Urob si s ním, čo sám chceš”. Toto rozhodnutie závisí len od nás. Boh je tu stále, nekladie si žiadne podmienky a prijíma nás takých, akí sme.
3. V modlitbe vytrvajme. Keď som sa rozhodol venovať štvrthodinku tichej modlitbe, ostanem štvrthodinu v tichu pred Bohom. Nezáleží na tom, že neviem, čo mám počas tých pár minút, ktoré mi môžu pripadať aj veľmi dlhé, urobiť. Nezáleží ani na tom, že moje myšlienky lietajú kade-tade. Dôležité nie je totiž to, čo robím ja, ale to, čo Boh pôsobí vo mne. A to v túto chvíľu nevidím.
4. Prestaňme hodnotiť modlitbu. “Dobre som sa modlil,” alebo, naopak: “Modlím sa zle”. Čo o tom môžeme vedieť? Hodnota modlitby nezávisí od toho, čo pociťujeme. Nikdy. Pán Boh odo mňa ani nechce, aby som svoju modlitbu hodnotil. Žiada ma len, aby som mu jednoducho obetoval svoj čas. Ešte jedno prirovnanie. Všetci dobre vieme, že spáliť sa môže človek, aj keď je slnko ukryté za mrakmi. Rovnako Božie svetlo ožaruje naše srdce, aj keď tápeme v duchovnej hmle.
5. Zvoľme si konkrétne okolnosti, aby sme vytrvali. Pre každodennú modlitbu sú blahodarné určité praktické opatrenia: stanovme si pevnú hodinu /najlepšie každý deň tú istú/, zvoľme si miesto a polohu /veď sa modlíme aj svojim telom/. Nehľadajme pre modlitbu ideálne podmienky. Také, samozrejme, neexistujú, pretože Boh sa s nami nestretáva v ideálnom svete, ale v konkrétnych situáciách nášho každodenného života. Aj keď v našom dome nie je nikdy úplné ticho, neznamená to, že Pán Boh našej modlitbe nepožehná.
6. Vytrvajme. Máme veľmi zdatného a húževnatého nepriateľa, ktorý vyskúša všetko možné, aby nás od modlitby odvrátil. Keď sa bude blížiť čas, určite nám bude pripomínať celú kopu dôležitých vecí, ktoré musíme teraz hneď urobiť a lživo nás presviedčať: “pomodliš sa inokedy…” Je pravdepodobné, ba až isté, že k tomuto “inokedy” už nedôjde. Apoštol Pavol nám pripomína: “Vedieme boj proti zlým duchom…” Ef 6,12
7. Napriek všetkému dôverujme. “Keď Boh za nás, kto proto nám? Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s ním všetko? V tomto všetkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval.” Rím 8,31,32,37. Nebojme sa zápasu o modlitbu. Ten, kto nás k nej volá, je Tým, vďaka ktorému si môžeme byť istí víťazstvom. Jednoducho sa pre modlitbu rozhodnime a ostatné nám bude pridané.
