Depresia
Depresia
Pacient je ako stroj. Takto opisujú sami seba ľudia, ktorí trpia depresiami. Môžu postihnúť každého v rôznom veku. Pacienti žijú mechanicky, nedokážu sa tešiť ani plakať, nevedia precítiť emócie. Cítia sa plochí a prázdni. Depresia často vypukne náhle, bez príčiny, a pôvod ochorenia sa mnohokrát nedá zistiť.
Choroba môže človeka ochromiť na dlhé týždne či mesiace, vyradí ho z práce aj zo života. Ľudí, ktorí ňou trpia, stále pribúda. Predpokladá sa, že do roku 2020 bude depresii patriť druhá priečka v rebríčku najčastejších príčin úmrtí vo svete, a to hneď po ischemickej chorobe srdca.
S ťažkou depresiou má na Slovensku skúsenosť až 17 percent ľudí. Nediagnostikovaná a neliečená depresia môže viesť až k samovražde alebo spôsobovať človeku dlhoročné utrpenie. Znižuje kvalitu života a mení osobnosť, preto je nutná rýchla a účinná pomoc. „Depresia je vysiľujúce ochorenie. Ľudia strácajú schopnosť tešiť sa zo života. Tento symptóm je často podceňovaný a pacientovi výrazne zasahuje do vzťahov s okolím, rodinou, priateľmi, cíti sa nepochopený a často sa až úplne izoluje,“ uvádza psychiater Branislav Moťovský.
Predseda Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Marek Zelman hovorí, že pojem depresia sa často používa aj v situáciách, keď hovoríme o zlej nálade. „Veľa ľudí presne nevie, čo je depresia a čo ju odlišuje od bežných pocitov smútku či negatívneho prežívania skľučujúcich udalostí,“ poznamenáva Zelman. Podľa neho toto ochorenie nemusí byť spojené len so životnými udalosťami. Môže to byť sumár viacerých negatívnych zážitkov, ktoré siahajú do hlbokého detstva. Zelman tvrdí, že depresiu spôsobujú aj lieky, drogy či ďalšie ochorenia.
Národné centrum zdravotníckych informácií upozorňuje na zvyšujúci sa počet pacientov s duševnými ochoreniami. V minulom roku hospitalizovali takmer 44-tisíc pacientov. Oproti roku 2012 je to nárast o 1 700 hospitalizácií. V psychiatrických ambulanciách lekári ročne vyšetria viac než 400-tisíc pacientov. Hovorca centra Peter Bubla hovorí, že v priebehu desiatich rokov došlo k nárastu vyšetrených osôb v ambulanciách takmer o 170-tisíc ľudí, teda viac ako 42 percent. Moťovský potvrdzuje, že stúpajú počty hospitalizácií a zvyšuje sa spotreba psychiatrických liekov. „Je to všeobecný postoj, že duševných chorôb narastá, ale podstatné je to, že viac ľudí liečime. Preto narastá počet hospitalizácii, preto narastá spotreba liekov,“ konštatuje psychiater.
Liečba ťažkých depresií sa nezaobíde bez liekov – antidepresív. Mnohí sa liečbe depresie vyhýbajú, buď preto, lebo sa hanbia ísť k psychiatrovi, iní pre obavy z užívania liekov. „Depresiu však liečiť treba, v závažných štádiách to chorý sám nezvládne a dôsledky môžu byť aj fatálne,“ dodáva Moťovský.
Depresia je podľa psychiatrov jednou z najlepšie liečiteľných psychických porúch. Liečba pomáha absolútnej väčšine pacientov, bez nej však príznaky môžu trvať aj roky. Platí, že čím skôr človek s liečbou začne, tým skôr depresia odznie. Antidepresíva sú nenávykové lieky. Nehrozí vznik závislosti ani abstinenčné príznaky po ich vysadení.
Rozdiel medzi depresiou a zlou náladou
Depresia nie je len „zlá nálada“ či pocity smútku. Ide o časté a závažné ochorenie, ktoré môže narušiť každodenné fungovanie človeka a spôsobiť sebapoškodenie či dohnať človeka k samovražde. Výskumy ukazujú, že mozog ľudí s depresiou funguje odlišne, poruchy sa pravdepodobne objavujú v oblasti mozgu pre správanie, myslenie, chuť do jedla a spánok. Dochádza aj k nerovnováhe dôležitých chemických látok v mozgu – tzv. neurotransmiterov. Ide teda o vážny medicínsky problém.
Od bežného smútku alebo rozladenosti sa depresia líši najmä tým, že je intenzívnejšia a hlbšia ako smútok, trvá viac ako dva týždne, znemožňuje človeku fungovať v bežnom živote.
Ako spoznať depresiu?
- výrazný pokles záujmu o akékoľvek činnosti a strata radosti zo svojich záľub, z fyzických pôžitkov i príjemných zážitkov (anhedónia)
- depresívne nálady, najmä ráno
- únava a nedostatok energie
- pocity zbytočnosti, neschopnosti a viny
- poruchy sústredenia, neschopnosť rozhodovať sa
- nespavosť alebo, naopak, chorobná spavosť
- opakujúce sa myšlienky na smrť alebo samovraždu
- pocit nepokoja, nervozita alebo, naopak, spomalenie
- pokles alebo nárast hmotnosti (rozdiel viac ako päť percent za mesiac), zmeny chuti do jedla
- okrem psychických problémov môže depresia mať aj fyzické prejavy, akými sú bolesť na hrudníku, búšenie srdca, žalúdočná nevoľnosť, závraty, depresia tiež môže zhoršiť bolesti chrbta, kĺbov a svalov
