OČKOVANIE - COVID 19
Ako presne funguje očkovanie? Hoci máme obavy z nového, je to šanca vrátiť sa k normálnemu životu
Nové očkovacie látky vzbudzujú obavy z neznámeho. Sú však reálnou šancou, ako sa môžeme vrátiť späť do normálneho života. Ich bezpečnosť je pod drobnohľadom.
Aké druhy vakcín sú schválené? Aký je princíp vakcíny proti novému koronavírusu? Čo je mRNA vakcína a čo je vektorová vakcína?
Pri očkovaní je cieľom do organizmu dostať cudzorodú bielkovinu, ktorá nemôže spôsobiť samotnú infekciu, ale vyvolá tvorbu protilátok a reakciu imunitného systému.
Ak sa neskôr organizmus stretne so skutočným vírusom či baktériou, rozpozná ich bielkoviny veľmi rýchlo a dokáže pôvodcov ochorenia účinne zničiť už v zárodku infekcie.
Vakcíny proti novému koronavírusu pracujú na nových princípoch. V čom sa líšia od klasických vakcín, ako ich poznáme už desaťročia?
Čo je mRNA vakcína?
Niektoré z nových vakcín sú mRNA vakcíny. Ide napríklad o vakcíny firmy Moderna a BioNTech/Pfizer. Odlišujú sa od doteraz používaných starších vakcín, ktoré boli vyrobené z oslabeného alebo mŕtveho vírusu.
V prípade mRNA vakcín nie je použitý celý vírus aj so svojimi bielkovinami, ale len čast jeho génov v podobe mRNA. Táto časť mRNA vstúpi do našich buniek a prinúti ich tvoriť kľúčovú vírusovú bielkovinu.
Túto bielkovinu náš imunitný systém identifikuje ako cudzorodú, imunitné bunky sa ju naučia rozoznávať a vytvoriť proti nej protilátky. Pri neskoršom prípadnom stretnutí infekciou nás tieto protilátky môžu chrániť a “naučené” imunitné bunky rýchlo reagujú, aby vírus zneškodnili skôr, ako nás ohrozí na zdraví.
Vírusové gény v našich bunkách - treba sa obávať?
Logické obavy vyplývajú zo vstupu mRNA dovnútra bunky. Netreba sa však obávať, mRNA sa nedokáže začleniť do našej DNA a teda nemôže nám zmeniť našu genetickú výbavu.
Samotný vstup vírusových génov do našej bunky tiež nevzbudzuje príjemné predstavy, no pri infekcii sa deje presne to isté, len v horšom - do buniek nám vstupuje celá genetická informácia vírusu so všetkou jeho životaschopnosťou a rizikami.
Vakcína nemôže u nás vyvolať ochorenie COVID-19, pretože do bunky sa dostáva len časť vírusových génov, ktorá nekóduje “výrobu” celého vírusu. Stačí však na to, aby sa naše telo naučilo rozoznávať dôležité vírusové časti.
Čo je vektorová vakcína?
Medzi koronavírusovými vakcínami sú aj tzv. vektorové vakcíny. Takýmito sú napríklad vakcína od firmy Astra Zeneca či ruská vakcína Sputnik V. Princípom je využitie upravených neškodných vírusov (napríklad vírus prechladnutia, ktorý spôsobuje chorobu iba u šimpanzov).
Tento vírus prinesie časť génov vírusu SARS-CoV-2 do nášho tela. Kódujú bielkovinu, ktorú potrebuje náš organizmus rozoznať, aby tvoril protilátky a naučil sa rozoznávať nový koronavírus. Bunka, do ktorej vektorový vírus prinesie gény, začne vytvárať bielkovinu a náš imunitný systém na ňu reaguje.
Klasické vakcíny
Pri klasických vakcínach, napríklad proti hepatitíde, sa využívajú oslabené alebo mŕtve vírusy. Ich bielkoviny v našom tele vyvolajú tvorbu protilátok a reakciu imunitných buniek. Nemôžu však už spôsobiť ochorenie, pretože vírusy sú buď mŕtve alebo nedokážu plnohodnotne “fungovať”.
Bežná reakcia po očkovaní, ak sa dostaví, býva výsledkom reakcie imunitného systému, nie prejavom choroby.
Klobúk dole
Je naozaj obdivuhodné, aké metódy vyvinuli vedci a aké pokroky v medicíne dosahujú. Rýchlosť a vážnosť pandémie si vyžadujú rýchle zásahy. Hoci nie je optimálne testovať vakcíny taký krátky čas, nemáme čas ani čakať. Riziká choroby COVID-19 sú vážne a môžu byť aj dlhodobé.
Očkovanie je kontrolovaným a čo najbezpečnejším stretnutím len s nevyhnutnou časťou koronavírusu, ktorá sama osebe nemôže COVID-19 spôsobiť.
O imunite po prekonaní cOVID-19 toho ešte nevieme dosť, ani o imunite po očkovaní. Nemožno sa tváriť, že vakcíny sú stopercentne bezpečné, hoci doposiaľ sa ako bezpečné javia. Stretnutie s COVID-19 však môže byť fatálne, o tom máme vo svete dôkazov viac, než chceme.
Čo o očkovaní radia slovenskí odborníci?
Očkovanie je jediný spôsob ochrany a metóda získania imunity proti ochoreniu COVID-19. Iný epidemiologický spôsob nie je. Na sociálnej sieti ministerstva zdravotníctva to pripomenul Pavol Šimurka, primár Kliniky pediatrie a neonatológie Fakultnej nemocnice Trenčín a predseda komisie pre očkovanie v rámci Slovenskej pediatrickej spoločnosti.
Infekčnosť a počet hospitalizovaných pacientov je napriek všetkým opatreniam stále vysoká. "Ako detský lekár sa s problematikou očkovania stretávam od začiatku svojej profesionálnej kariéry a viem, čo to znamená, ako to úplne 'odpálilo' ochorenia, ktoré robili v minulosti veľké problémy. Podobný princíp je to aj teraz," poukázal Šimurka.
Zdôraznil, že očkovanie je bezpečné a účinné, bez závažnejších vedľajších účinkov. Môžu sa objaviť klasické prejavy očkovania ako bolesť v mieste vpichu, opuch, začervenanie, teplota či malátnosť. "Vo vakcíne sú jednoducho látky, ktoré potrebujú imunitnú odpoveď," vysvetlil primár.
Priznal, že vakcínu sám dlho očakával. Nový koronavírus má podľa neho vplyv na výkon práce lekárov. "Takto sa omnoho zložitejšie vyšetruje, komunikuje s rodičmi, deťmi, s kolegami. Po očkovaní viem, že zdravotná starostlivosť bude zas kvalitnejšia," uzavrel Šimurka.
Otázniky okolo očkovania môžu zneistiť, čo o ňom doteraz vieme? Fakty a poznatky odborníkov
Aké sú nežiaduce účinky vakcíny a môžu sa očkovať tehotné ženy a deti?
Mnohí z nás sú zneistení množstvom informácií a očkovanie sa síce týka v prvom rade hlavne rizikových, ale vedieť o ňom základ by sme mali vedieť všetci. Či už pre seba, alebo preto, aby sme o ňom hovorili s našimi blízkymi.
Väčšina z nás dúfa, že očkovanie zastaví pandémiu. COVID-19 nie je nebezpečný len pri vážnom priebehu. Ukazuje sa, že infekcia môže mať dlhodobé následky.
S novým koronavírusom sa ešte stále iba zoznamujeme, hoci veda už pokročila v porovnaní s rovnakým obdobím spred roka. Ba čo viac, v rekordnom čase sme sa dočkali aj vakcíny proti tomuto novému vírusu.
Dopyt po vakcíne je veľký, pretože nový koronavírus si už vyžiadal množstvo obetí.
Okrem zomrelých neustále vzrastá aj počet tých, ktorí trpia následkami infekcie v podobe dlhodobej únavy, ťažkostí s trávením či neurologických problémov, napríklad straty chuti či čuchu alebo vážnejších prejavov, ako je napríklad cievna mozgová príhoda.
Na druhej strane, rýchlo vyvíjané vakcíny logicky vyvolávajú množstvo otáznikov. Ľudia chcú vedieť, ako je možné urýchliť vývoj, ktorý trvá bežne 8-10 rokov a scvrknúť ho na zopár mesiacov.
Je vakcína dostatočne bezpečná a účinná? Aké sú jej nežiaduce účinky? Čo udávajú o vakcíne jej výrobcovia? Aké reakcie po očkovaní sú normálne a aké si vyžadujú pozornosť?
Normálne reakcie po očkovaní
Podaním vakcíny sa snažíme vyvolať reakciu imunitného systému. Je preto normálne, že nastane určitá reakcia. V mieste vpichu sa môže objaviť začervenanie, opuch či bolesť.
Počas prvých 3 dní sa reakcia imunitného systému prejavuje často aj zvýšenou teplotou, únavou, bolestami hlavy či svalov. Ide o normálne reakcie po očkovaní, ktoré sú zvyčajne mierne a po približne 3-4 dňoch ustupujú. Vnímame ich ako prejav účinnosti vakcíny, ktorá vyvolala imunitnú reakciu.
Takéto reakcie sú hlásené aj v súvislosti s novými vakcínami od firmy BioNTech-Pfizer, Astra Zeneca, Moderna aj Sputnik V.
Vážne nežiaduce účinky
Medzi normálne reakcie nemožno zaradiť alergické reakcie. Alergie môžu vzniknúť prakticky na čokoľvek, nie je preto prekvapením, že u citlivých jedincov môže očkovania takúto reakciu vyvolať. Vo vážnych prípadoch dochádza k anafylaktickému šoku. Ide o zriedkavé prípady.
Pred schválením Európskou liekovou agentúrou (EMA), ako aj americkou FDA a medzinárodnou WHO odborníci dôkladne skúmali bezpečnosť každej schválenej vakcíny. Ak by boli v tejto súvislosti pochybnosti, vakcina by nebola uvedená na trh. Veľký prehľad vakcín urobil portál DW.
Ako sú na tom konkrétne vakcíny s doterajšími údajmi?
BioNTech-Pfizer
Vakcína týchto firiem je prvou, ktorá bola schválená v EÚ. Počas testovacej fázy sa neobjavili žiadne vážne vedľajšie účinky. Sú popisované normálne reakcie po očkovaní. Únava a bolesti hlavy boli menej časté a slabšie u starších pacientov.
Aj z médií sú známe vážne reakcie - anafylaktický šok, ktorý je vystupňovanou alergickou reakciou. Prejavuje sa vážnymi príznakmi - opuchom vrátane jazyka a dýchacích ciest, ktorý sťažuje až znemožňuje dýchanie, začervenaním kože.
Anafylaktický šok po podaní vakcíny sa objavil aj u ľudí, u ktorých dovtedy nebola zaznamenaná alergia na zložky vakcíny. Ak ste alergickí na niektorú zložku alebo ste v minulosti mali anafylaktický šok, je namieste veľká opatrnosť.
Z hľadiska princípu je vakcína tejto firmy mRNA vakcínou. Znamená to, že obsahuje časť genetickej informácie vírusu, ktorá v našom tele navodí tvorbu vírusovej bielkoviny. Následne imunitný systém vytvára proti nej protilátky.
Moderna
Opäť ide o mRNA vakcínu americkej firmy Moderna. Je teda podobná vakcíne firiem BioNTech/Pfizer.
V klinickom skúšaní vakcína obstála dobre, popísané reakcie boli mierne alebo stredne závažné a netrvali dlho. Približne 10% očkovaných pociťovalo únavu podľa hlásení z nezávislého prieskumu.
Aj pri vakcíne firmy Moderna sa objavili alergické reakcie. Okrem toho veľmi malé množstvo ľudí utrpelo paralýzu tvárového nervu. Zatiaľ nie je jednoznačné, či súvisela so základnou zložkou vakcíny - mRNA, alebo lipidovými nanočasticami, ktoré slúžia ako prenášač mRNA do bunky a neskôr ich telo odbúrava.
Astra Zeneca
Vakcína firmy Astra Zeneca vzbudila mediálnu pozornosť už počas klinického testovania. Objavil sa vážny prípad zápalu miechy u jedného z účastníkov skúšania, kvôli čomu bolo skúšanie zastavené a prípad prešetrený nezávislými odborníkmi. Záverom vyšetrovania bolo vyhlásenie, že ochorenie pravdepodobne nesúviselo s vakcínou.
V médiách sa objavil aj prípad Brazílčana, ktorý počas klinického skúšania zomrel. Aj táto udalosť bola vyhodnotená ako nesúvisiaca. Údaje konkrétnych pacientov sú utajené, no predpokladá sa, že išlo o pacienta zo skupiny, ktorá dostala placebo a nie vakcínu.
Vakcína firmy Astra Zeneca je vektorovou vakcínou. Znamená to, že bielkovinu nového koronavírusu do nášho tela prenáša vektor - neškodný adenovírus spôsobujúci prechladnutie len u šimpanzov.
Sputnik V
Ruská vakcína je kapitola sama osebe. Spôsob, akým bola uvedená do používania, vzbudzuje pochybnosti viacerých vedcov a autorít, no napriek tomu sa vakcína používa.
V Rusku bola schválená zvláštnym spôsobom, ktorý nezodpovedá európskym normám. V súčasnosti sa používa nielen v Rusku, ale aj Bielorusku, Indii, Brazílii, Argentíne či Spojených Arabských Emirátoch.
Sputnik V je vektorovou vakcínou, vektormi sú dva rôzne modifikované adenovírusy.
Ruský minister zdravotníctva tvrdí, že v súvislosti so Sputnikom V sa objavili len bežné reakcie po očkovaní ako bolesti hlavy či zvýšenie telesnej teploty. Argentína takéto bežné reakcie hlási u 317 z 32 013 zaočkovaných ľudí. O prípadných závážnych nežiaducich účinkoch nemáme žiadne správy.
Ruskej vakcíne nedôverujú podľa agentúry Reuters ani samotní Rusi. Reuters tvrdí, že v prieskume až 52% z 3040 ruských lekárov nechce byť touto vakcínou zaočkovaných kvôli nedostatočným údajom.
Očkovanie a tehotné ženy
Zatiaľ nevieme nič ani o bezpečnosti vakcín u detí alebo tehotných a dojčiacich žien. Chýba dostatok údajov o bezpečnosti pri použití u tehotných a dojčiacich žien. Odborníci odporúčajú zvážiť očkovanie týchto skupín žien podľa toho, či je jeho prínos vyšší ako riziko.
Firma BioNTech/Pfizer chce najskôr vykonať testy mutagenity a teratogenity, aby sa zistilo, či môže vakcína ohrozovať vyvíjajúci sa plod. Tieto testy sa robia na zvieratách a ich výsledky sa očakávajú koncom roka 2021. Ak bude všetko v poriadku, pravdepodobne bude firma odporúčať očkovanie ako bezpečné aj tehotným ženám.
Čo ďalej?
Ak sa v súvislosti s očkovaním objavia nejaké dlhodobé nežiaduce účinky, nemali sme doposiaľ veľmi možnosť ich odsledovať. Na otázku, či je vakcína bezpečná z dlhodobého hľadiska, momentálne nemáme žiadnu odpoveď. Práve to je obavou mnohých, ktorí váhajú.
Na druhej strane však už teraz vieme, že infekcia novým koronavírusom môže mať nielen akútne vážne následky, ale aj dlhodobé chronické problémy, niekedy veľmi vážneho charakteru. Pri rozhodovaní sa je potrebné zvážiť si pomer týchto dvoch rizík.
Určité porovnanie poskytla aj Nemecká tlačová agentúra, ktorá uvádza: staršia osoba má 20% riziko smrti na koronavírus, pretože také sú štatistiky. Zároveň je podľa dostupných údajov u toho istého človeka riziko vážnych nežiaducich účinkov očkovania 1:50 000 alebo aj menej. Čo si vyberiete?
Očkovanie a nežiadúce účinky zaznamené na Slovensku
Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) eviduje do pondelka 67 hlásení podozrení na nežiaduce účinky po vakcíne na prevenciu ochorenia COVID-19. Povedala hovorkyňa štátneho ústavu Magdaléna Jurkemíková.
Ako priblížila, z tohto počtu bolo päť hlásení vyhodnotených ako závažné. "Jedno hlásenie uvádzalo pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi, dve hlásenia prekolapsový stav, jedno anafylaktickú reakciu a posledné nevoľnosť, potenie a vracanie.
Hlásenia súvisiace s alergickými reakciami boli hlásené u osôb, ktoré udávali predchádzajúcu alergickú anamnézu, a ich stav sa po podaní korekčnej liečby upravil," spresnila.
Jurkemíková ďalej uviedla, že nezávažné hlásenia zahŕňajú v drvivej väčšine najmä bolestivosť v mieste vpichu a bolesť ramena či končatiny, do ktorej bola podaná vakcína. Ďalej boli nahlásené nezávažné nežiaduce reakcie, ako zvýšená teplota, zimnica, únava, slabosť, bolesť hlavy, svalov a kĺbov a podobne.
Vysvetlila, že takéto nežiaduce reakcie sú zvyčajne mierne a krátkodobé a predstavujú prirodzenú reakciu organizmu na očkovanie. "Ani nezávažné nežiaduce účinky sa však nevyskytnú u všetkých očkovaných," doplnila.
ŠÚKL pripomína, že podozrenia na nežiaduce účinky liekov majú povinnosť hlásiť všetci zdravotnícki pracovníci a držitelia rozhodnutí o registrácii bez ohľadu na ich závažnosť.
"S ohľadom na danú skutočnosť štátny ústav hodnotí počet a závažnosť hlásení pri aktuálnych počtoch zaočkovaných osôb za štandardný. Hlásenia podozrení na nežiaduce účinky a ich analýza a monitorovanie tvoria jeden zo spôsobov sledovania bezpečnosti liekov po registrácii," uzavrela.
Zdroj: najmama.aktuality.sk
MUDr. Katarína Kosová
