Duchovné okienko 2
Ja sám budem pásť svoje stádo a ja mu umožním odpočívať – znie výrok Hospodina, Pána. Stratené vyhľadám, porozháňané zavrátim, poranené obviažem a choré posilním, ale tučné a silné vyhubím; budem ich pásť, ako sa patrí.
Ez 34,15.16
Istá žena, ktorá bola na dovolenke vo Švajčiarsku, raz na prechádzke narazila na salaš. Aj keď sa trochu bála, predsa len nakoniec vstúpila dnu. Uvidela pastiera, ako sedí na zemi a jeho stádo okolo neho. Pri ňom ležala na kope slamy jedna ovečka. Zdalo sa, akoby ju niečo bolelo. Keď sa žena prizrela lepšie, zistila, že jednu nohu má zlomenú. Veľmi s ňou súcitila, preto sa spýtala pastiera, čo sa jej stalo.
„Ja som jej to urobil,“ povedal pastier veľmi smutne a potom vysvetlil: „Zo všetkých oviec v stáde bola táto ovečka najneposlušnejšia a najspurnejšia. Vôbec si nevšímala môj hlas a nešla za mnou, keď som stádo viedol na pastvu. Niekoľkokrát zablúdila a zašla až na okraj strmého zrázu. Nielenže ona bola neposlušná, ale aj iné ovce zvádzala na zlé chodníky. Zo skúsenosti s takými ovečkami som vedel, že inú možnosť nemám, preto som jej zlomil nohu.
Keď som jej na druhý deň doniesol jedlo, chcela ma pohrýzť. Nechal som ju preto niekoľko dní osamote. Po niekoľkých dňoch som sa k nej vrátil. S radosťou sa najedla, olizovala mi ruku a ako len mohla mi dávala najavo svoju poslušnosť a lásku.
Keď sa uzdraví, bude príkladom pre celé moje stádo. Ani jedna ovečka nebude na môj hlas reagovať tak pohotovo a nepôjde tak blízko popri mne, ako táto. Už nebude iné ovečky odvádzať preč zo stáda, ale bude príkladom vernosti a poslušnosti. Jednoducho, jej život sa celkom zmení. Vďaka bolesti sa naučí poslúchať a milovať.“
Milovať život sa naučíme v utrpení.
Dostojevskij
__________________________________________________________________________
Dávidov žalm. Hospodin je môj pastier, nič mi nechýba. Vodí ma na zelené pastviny, privádza ma k tichým vodám. Obnovuje mi život, vodí ma správnymi cestami pre česť svojho mena. Nebudem sa báť zlého, hoc by som šiel temným údolím. Veď ty si so mnou, tvoj prút a tvoja palica sú mi útechou.
Ž 23,1-4
V čase tridsaťročnej vojny v 17. storočí bol nemecký pastor Paul Gerhardt so svojou rodinou nútený utiecť z domu. Jednej noci, keď sa ako bezdomovci zastavili v malej dedinskej krčme, jeho ženy sa zmocnili veľké obavy a zúfalstvo. Začala nahlas plakať. Aby ju upokojil, začal jej Gerhardt pripomínať biblické zasľúbenia o Božej starostlivosti a ochrane. Keď sa žena utíšila, vyšiel do záhrady, kde celý zlomený začal tiež plakať. Cítil, že toto je najťažšia hodina jeho života.
Keď sa po chvíli vrátil dnu, zdalo sa mu, akoby niekto zdvihol jeho ťažké bremeno. Nanovo si uvedomil Božiu prítomnosť. Vzal pero a napísal pieseň, ktorá povzbudila už mnohých. Jej text hovorí o tom, že Boh počuje naše vzdychy a počíta naše slzy, v búrke ukáže cestu a povedie nás ňou, kým sa skončí noc a nastane opäť slnečný deň.
Niekedy sa stáva, že práve v tých najťažších chvíľach sa Boh prejaví najzreteľnejšie. Naše problémy a ťažkosti využíva na to, aby nám ukázal, že On je jediným zdrojom našej sily. Keď to pochopíme, podobne ako pastor Gerhardt, získame novú nádej.
Prežívaš ťažké skúšky? Vzchop sa! Odovzdaj sa do Božích rúk a čakaj trpezlivo na jeho čas. Určite príde a tvoje srdce naplní krásnou piesňou.
Za normálnych okolností je nádej samozrejmosťou. Silou začína byť až vtedy, keď sa všetko zdá byť beznádejné.
G. K. Chesterton
________________________________________________________________
Na závěr se obracím k vám všem; buďte jednomyslní, mějte porozumění jeden pro druhého a milujte se jako Boží rodina. Mějte citlivá srdce a pokornou mysl.
První list Petrův 3,8
Dva ptáci
Na vrbě seděli dva ptáci. Jeden z nich se opíral o samý konec větve a druhý seděl o trochu níže, v místě, odkud vyrůstalo několik větví. Po chvíli se pták sedící vysoko na větvi rozhodl prolomit ledy a pronesl: „Ty zelené listy jsou tak krásné!“
Pták sedící o něco níže si to vysvětlil jako provokaci a úsečně odsekl: „Jsi snad slepý? Nevidíš, že jsou bílé?“
A ten nahoře otráveně odpověděl: „To ty jsi slepý jak patrona! Jsou zelené!“
Pták sedící dole zvedl zobák pyšně nahoru a odpověděl: „Vsadím se s tebou o peří z ocasu, že jsou bílé. Ničemu nerozumíš, jsi hlupák.“
Pták seshora cítil, že se v něm vaří krev, a aniž by si to dvakrát rozmyslel, vrhl se na protivníka a chystal se mu uštědřit lekci. Druhý se ani nehnul. Když stáli jeden proti druhému a peří měli načepýřené zlostí, před začátkem souboje se dle zvyku nejprve zadívali vzhůru. Pták, který sletěl z horní větve, zůstal překvapeně stát: „To je ale zvláštní! Listy jsou bílé!“ A vyzval svého druha: „Přileť nahoru, kde jsem stál předtím já.“
Dolétli na nejvyšší větev vrby a jedním hlasem zvolali: „Podívej, listy jsou zelené!“
Vžít se citlivě do postoje druhého přináší pozitivní změnu, kterou zaznamenávám ve svých každodenních vztazích.
J. C. Bermejo
_______________________________________________________________________________________
Radostné srdce rozjasňuje tvár, ale bolesť srdca ubíja ducha.
Prísl 15,13
Pesimista hovorí: „Dážď narobí kopu blata a bahna.“
Optimista hovorí: „Dážď zmyje všetok prach.“
Pesimista hovorí: „Včera mi bolo horšie.“
Optimista hovorí: „Dnes sa cítim oveľa lepšie.“
Pesimista hovorí: „Bojím sa, že raz budem musieť zomrieť.“
Optimista hovorí: „Som rád, že žijem.“
Optimista hľadá dobré aj v zlom, pesimista vždy nájde niečo zlé aj v dobrom.
Pri autonehode prišiel muž o nohu. Keď sa v nemocnici prebral z bezvedomia a uvedomil si, čo sa vlastne stalo, povedal svojim spolupacientom: „Vďaka Bohu, že to bola tá postihnutá artritídou.“
Optimista je človek, ktorý si myslí, že práve teraz sa máme najlepšie; pesimista je ten, kto sa bojí, že optimista má asi pravdu.
Anonym
________________________________________________________________
Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, pretože ho miloval ako samého seba. Jonatán vyzliekol zo seba plášť a dal ho Dávidovi, podobne i svoj výstroj: meč, luk a opasok.
1 Sam 18,3.4
Posvätné miesto
Krásna hebrejská legenda hovorí o dvoch bratoch, ktorí žili v neďalekom susedstve. Jeden bol otcom veľkej rodiny, druhý žil sám. Jednej noci, keď starší brat ležal v posteli a nemohol spať, rozmýšľal: „Môj brat žije sám. Nemá manželku ani deti, ktoré by mu pomohli. Ja tú prednosť mám. Kým spí, odnesiem na jeho pole niekoľko snopov obilia.“
V ten istý čas mladší brat uvažoval takto: „Môj brat má veľkú rodinu. Potrebuje oveľa viac ako ja. Kým spí, položím niekoľko z mojich snopov na jeho stranu poľa.“
A tak obaja bratia vyšli von. Každý z nich si naložil niekoľko snopov obilia – a stretli sa na medzi. Tam sa objali. Po rokoch bol údajne na tom mieste postavený jeruzalemský chrám a na mieste ich stretnutia chrámový oltár.
Koľko takýchto posvätných miest by mohlo byť na svete! Veď skutočná láska sa zaujíma v prvom rade o to, čo urobiť, aby bol môj brat šťastný.
Vždy sa snažte byť trochu láskavejší, ako je to nevyhnutné.
James M. Barrie
______________________________________________________________________________________
