SLADKOSTI áno, či nie?
Sladkosti sú pri chudnutí zakázané. Veľa ľudí sa však sťažuje, že túžba dať si niečo dobré je príliš silná. Niekedy aj podľahnú. Ak sa to opakuje častejšie, zastaví to aj proces chudnutia. Dnes si o tom povedzme viac. V úvode si povieme prečo sladkosti nie a potom pár tipov, ako to zvládnuť.
Prečo povedať nie sladkostiam?
Naše telo vie ako zdroj energie využívať cukor alebo tuk. V normálnom stave tieto dva zdroje kombinuje. Pri chudnutí chceme aby telo "pálilo tuk" vždy, keď sa dá. Napríklad ste na rýchlej prechádzke. Prvé minúty na pohyb využívame zásobný cukor. Ak je chôdza rýchla a pravidelná, asi po desiatej minúte sa ako energeticky zdroj neochotne, ale začne pridávať aj tuk. Po dvadsiatej minúte už tuk tvorí vyše polovicu zdroja energie a tak to bude bežať aj ďalej. Inými slovami niekedy od dvadsiatej minúty tréningu už pálite prevažne tuk a to je presne to, čo ste chceli dosiahnuť.
Keby ste teraz podľahli reklame a dali si niektorý nápoj na rehydratáciu, tak sa stanú dve veci.
- Okamžite by sa vám šlo ľahšie, pretože v týchto nápojoch je glukóza. Tú telo vie v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd začať používať ako palivo.
- V tej chvíli sa zastavuje používanie tuku ako paliva. Inými slovami síce športujete pre zdravšie srdce a lepšiu kondíciu, ale práve teraz už nepálite tuk.
Sladkosti teda musíte zo svojej stravy úplne vyčiarknuť. Väčšina sladkostí je sladená cukrom. Cukor sa skladá z glukózy a fruktózy.
- Glukóza zvyšuje odpoveď inzulínu a ten sa postará aby sa prebytočná glukóza premenila na tuk.
- Fruktóza je to sladké, čo nám chutí. V tele robí veľa škody, rýchlo sa metabolizuje a potom sa správa ako tuk. Čiastočne sa mení aj na cholesterol.
A znova - všetko s mierou. Ak si dáte jedno jablko, alebo mrkvu nič zlé sa nestane. No ak si odšťavíte dve jablká a dve mrkvičky, vznikne sladulinký nápoj, z ktorého sa chudnutie zastaví rovnako, ako keby ste si dali do úst lyžicu cukru.
Nedémonizujme sladkosti. V malej dávke neublížia. Ale je to problém. Mnohí z nás (vrátane mňa) máme problém dať si málo niečoho, čo je dobré. A potom je výhodnejšie nedať si nič.
Ako povedať nie sladkostiam?
Najjednoduchšie je povedať: nejedzte sladkosti ani žiadne potraviny, ktoré sú sladené niektorým druhom cukru. Teda nie sladkým jogurtom, keksom, limonádam, džúsom (áno, všetkým), sirupom, medu, raňajkovým cereáliám, čokoládkam, tyčinkám... Proste polovica hypermarketu by mala byť pre vás zakázaná úplne, pretože nečakane veľa potravín je sladených. Neraz aj chlieb.
Ja viem, je to možno to, čo máte najradšej a teraz vám to chcem vziať. Žiaľ, nedá sa nič robiť. Ak chcete sladkú chuť, použite stéviu. Vydržte to nejaký čas a zvyknete si.
A ako pri tom netrpieť?
Túžba po sladkostiach má viacero dôvodov.
1. Chutí nám to, sme maškrtní.
Tento dôvod je najhorší. Nevychádza z potreby tela, skôr z potreby "ducha". Sme rozmaznaní a zvyknutí že ak niečo chceme, dostaneme to. Tu je jedinou pomocou tréning. Jednoducho si to zakážte a vydržte to. Po pár týždňoch zistíte, že ste si zvykli a už vôbec nebudete stále myslieť na to, že by ste si dali svoju obľúbenú maškrtu. Ak teda dokážete odolať, zvyknete si.
Z mojej skúsenosti platí, že ľahšie je nedať si nič ako dať si trocha a potom trpieť že by som chcel viac.
2. Sme v hypoglykémii
Oveľa horšie to je, ak sa napríklad na tréningu poriadne zničíte. Áno, taký ten tréning kedy idete do šatne odpadnúť, trasú sa vám aj nohy ale viete, že ste pre seba konečne niečo spravili. Viete čo je na takom tvrdom tréningu zlé? Že ste akurát minuli z tela všetok zásobný cukor. Telo je v hypoglykémii. Trasiete sa, ste impulzívnejší a dostávate vlčí hlad. Prednostne na sladkosti. Po takom tréningu je vedomie zmenené a zjete oveľa viac, než by bolo správne.
Hypoglykémia sa týka aj tých obetavcov, čo celý deň takmer nič nezjedli. Pracovali, vybavovali a keď dôjdu domov, už sú v hypolgykémii a tras sa každá chladnička!
Ak je to váš prípad, musíte zamedziť aby ste sa do toho stavu vôbec dostali. Jedzte pravidelne. Pri jedení 5 krát denne sa hypoglykémia neobjaví. Necvičte tvrdo. Pri vhodnom aeróbnom tréningu sa hypoglykémia neobjaví.
Dobrý tréning rozoznáte tak, že máte pocit že ste mohli spraviť viac a predovšetkým nie ste po ňom ani veľmi hladní.
3. Sme podvyživení
Večné diétárky sú často podvyživené. Jedia málo a napriek tomu priberajú. Často je scenár taký, že si dajú pol jogurtu s jedným šalátovým listom a potom pod dňa nič. Potom po takej peknej diétke si doprajú nejakú menšiu sladkosť. V sladkostiach nie sú väčšinou žiadne živiny (preto podvýživa) ale cukor sa vie ľahko meniť na pupkovinu (obezita).
No a ak niekto hladuje, vždy má oveľa tvrdšie túžby niečo si dopriať.
4. Vidíme a preto chceme
Posledná príčina prečo maškrtíme je pripomínanie.
- Máte v obývačke na stole položenú misku a na nej keksíky? Alebo iné podobné veci? Zrušte ich!
- Viete, že v chladničke je torta, ktorá zostala od návštevy? Ide vám na chuť pri každom varení? Vyhoďte ju!
- Trčí vám z mrazáku zmrzlina a vždy keď tam pozriete, máte chuť zobnúť si? Vyhoďte ju!
- Máte v špajzi pre návštevy pripravené... Veď vy viete čo ďalej.
Takže toľko o sladkostiach.
- Stravujte sa tak, aby ste necítili hlad.
- Vďaka tomu ľahšie odoláte túžbam.
- Ak nebudete mať poruke pokušenie, nezjete nič.
Nuž a rada na záver: nenuďte sa. Najhoršie je ísť na nudnú návštevu k rodine kde je plno zákuskov a človek od nudy zobká.
