Perly Ducha 3.
Darček…
Darček by mal byť prejavom našich dobrých vzťahov
Umenie obdarúvať je umením prekonať vlastný egoizmus a vedieť sa zamyslieť nad potrebami iných.
Mať čo darovať, mať komu darovať, to je veľké životné štastie.
Radosť z darovania, radosť z rozdávania prináša vždy aj zmiernenie vlastných životných problémov a smútku.
A keďže dar je veľmi krehký a citlivý naznak ľudských vzťahov, neznáša honosnosť.
Medzi obyčajnými ľuďmi je dar spontánny, akýsi samozrejmý, prirodzený.
Zbytočne sa nezdôrazňuje a prehnane sa zaň neďakuje.
Oboch však napĺňa radosťou. Preto nech je každý darček darovaný z lásky!
Děkuji, že jste si našel čas...
Jeden muž šel na bohoslužbu do přeplněného kostela, a když byl službou u vchodu požádán, aby si sundal klobouk, odmítl. Také několik dalších lidí ho upozornilo, aby si klobouk sundal, ale on tvrdošíjně vzdoroval.
Kazatele to rozrušilo a po bohoslužbě si na muže počkal. Řekl mu, že v kostele jsou rádi, že mezi ně přišel, a budou rádi i nadále, a k snímání klobouku uvnitř kostela poznamenal, „že doufá, že se v budoucnu přizpůsobí jejich zvykům“.
„Děkuji,“ řekl muž. „Děkuji, že jste si na mě našel čas. Je od vás milé, že jsem pozván na shromáždění. Vlastně sem už pravidelně chodím tři roky, ale dnes je to poprvé, co mi někdo věnoval pozornost.“
„Tři roky si mě nikdo nevšímal a dnes, díky tomu, že jsem si nechal na hlavě klobouk, jsem měl možnost mluvit se službou u vchodu. A teď si tu povídám s vámi, protože jste byl předtím vždy zaneprázdněn.“
A co vy? Snažíte se projevovat pohostinnost k nově příchozím, nebo nemáte stále čas?
Dobrák strážca majáka
Na pustom morskom pobreží bol maják. Muž, ktorý mal na starosti jeho prevádzku, dostal olej do zásoby na jeden mesiac. Jeho úlohou bolo každú noc maják rozsvietiť, aby žiadna loď nenabúrala na skaliská alebo neuviazla v plytčine.
Jedného dňa za ním prišla akási žena a prosila ho o olej, aby jej dieťa mohlo byť v teple. Potom za ním prišiel farmár. Jeho syn potreboval olej do lampy, aby si mohol čítať. Ďalší muž potreboval olej do motora. Strážca majáku uznal ich potreby za dôležité a každému z nich dal toľko, aby ich uspokojil.
Lenže ku koncu mesiaca bola nádrž na olej v majáku celkom prázdna. Posledné dve noci maják nesvietil. Tri lode narazili na skaly a potopili sa. Viac než sto ľudí prišlo o život.
Keď sudca vyšetroval, prečo sa stali tieto nešťastia, muž vysvetlil, čo a prečo tak urobil. Vyšetrovateľ však trval na svojom: „Vy ste dostali jednu jedinú úlohu – postarať sa o to, aby maják každú noc svietil. Všetko ostatné bolo druhoradé. Nemáte nijakú výhovorku ani ospravedlnenie!“
V živote sa často ocitneme v podobnej situácii, keď sa nevieme rozhodnúť, čo je dôležitejšie. V takej chvíli nám pomôže modlitba.
Dobro a zlo
Když se Robinson Grusoe ocitl po ztroskotání lodě na opuštěném ostrově, do svého deníku si udělal dva sloupce, které nadepsal „dobro“ a „zlo“. Pak tam zapisoval pozitiva a negativa situace, do které se dostal.
Byl na neobydleném ostrově, ale ještě stále živý – neutopil se jako zbytek posádky lodě. Byl mimo lidskou společnost, ale netrpěl hlady. Neměl šaty, ale byl v tak teplém podnebí, že je ani nepotřeboval. Neměl žádné nástroje nebo zbraně, kterými se mohl bránit, ale neviděl ani divou zvěř, s jakou se potkal na pobřeží Afriky. Neměl si s kým popovídat, ale loď se dostala tak blízko k pobřeží, že si z ní mohl vzít všechno, co potřeboval.
Na základě toho dospěl k názoru, že neexistuje na tomto světě tak zlá situace, aby člověk nemohl najít něco, za co by mohl být vděčný!
Počas obedňajšej prestávky prišiel generálny riaditeľ istej továrne za podriadeným – manažérom v naliehavej veci. Sekretárka mu však povedala:
„Teraz ho nemôžete vyrušovať. Má dôležitú poradu – ako každý deň o tomto čase.“
„Povedzte mu, že riaditeľ s ním chce hovoriť,“ namietal netrpezlivý riaditeľ.
Sekretárka však dôrazne povedala: „Pane, mám prísny zákaz vyrušovať ho počas tejto porady.“
Nahnevaný muž odstrčil sekretárku a otvoril dvere manažérovej kancelárie. Len čo sa pozrel dnu, cúvol, jemne a potichu zavrel dvere a povedal: „Prepáčte! Robí to každý deň?“
„Áno, každý deň má túto15-minútovú poradu.“
Riaditeľ našiel manažéra na kolenách za stolom, na ktorom mal otvorenú Bibliu
Ako zabiť vlka
Ako Eskimák zabije vlka? Najprv potrie čepeľ svojho noža krvou zvieraťa a nechá ju tam zmrznúť. Potom pridá ďalšiu vrstvu krvi a ďalšiu, až kým nie je celá čepeľ nahrubo pokrytá zmrznutou krvou.
Potom lovec upevní svoj nôž k zemi ostrím nahor. Vlk svojím citlivým nosom zacíti krv a vydá sa po stope. Keď objaví návnadu, olíže ju, pretože chce ochutnať čerstvú zmrznutú krv. Začne lízať rýchlejšie a rýchlejšie a stále hltavejšie, až zostane ostrie noža holé. Aby opäť zacítil krv, olizuje čepeľ ešte horúčkovitejšie.
Pretože túžba vlka po krvi je stále väčšia a silnejšia, ani si nevšimne, že holá čepeľ noža sa zarezáva do jeho vlastného jazyka; neuvedomí si okamih, v ktorom sa jeho neuhasiteľný smäd začne uhášať jeho vlastnou teplou krvou. Jeho mäsožravá chuť chce mať jednoducho stále viac a viac – až napokon sám vykrváca a padne mŕtvy do snehu!
Takto to býva aj u ľudí. Hriech a žiadosti nás najprv nalákajú – a potom zničia. Veľmi ťažko je rozoznať hranicu, kde sa zdanlivo príjemný pôžitok z hriechu mení na zákerné sebazničenie. Pomôcť nám a zachrániť nás môže len Božia milosť, ktorá nám chce otvoriť oči, zastaviť nás a ukázať cestu späť.
Vojak, ktorý sa vracal domov z vojny vo Vietname, volá zo San Francisca svojim rodičom: „Mama, otec, už som na ceste domov. Chcem sa vás však spýtať, či môže prísť so mnou môj dobrý priateľ.“
„Iste,“ odpovedali rodičia, „budeme radi, keď sa s ním stretneme.“
„Musím vám však povedať, že v boji stratil ruku a nohu. Nemá sa kde vrátiť. Preto chcem, aby prišiel k nám a býval u nás.“
„To je naozaj hrozné. Pomôžeme mu, aby si niečo našiel.“
„Nie, mama a otec, chcem, aby býval u nás.“
„Ty si zrejme neuvedomuješ, o čo prosíš,“ snaží sa vysvetliť otec do telefónu. „Človek s takým hendikepom by bol pre našu rodinu veľkou záťažou. Mnohé veci v živote by sme museli zmeniť. Myslím si, že by si sa mal pekne vrátiť domov a zabudnúť na toho chlapca. Veď on sa už nejako o seba postará.“
V tej chvíli syn zložil slúchadlo. Rodičia sa s ním nikdy viac nestretli.
Po niekoľkých dňoch dostali telefonát od polície zo San Francisca. Ich syn, ktorý sa vrátil ako mrzák z vojny vo Vietname, zomrel následkom pádu z vysokej budovy. Polícia sa domnievala, že šlo o samovraždu.
Vďaka Bohu za to, že je Niekto, kto nás miluje bezpodmienečnou láskou a s radosťou nás vždy privíta doma bez ohľadu na to, akí sme alebo ako vyzeráme.
Pros Boha o to, aby ti dal silu prijať ľudí takých, akí sú a pomohol ti viac chápať tých, ktorí sú iní než si ty.
Existuje zázrak zvaný „priateľstvo“. Nevieme, ako sa rodí a kedy sa začína. Je to však jeden z najvzácnejších Božích darov.
Priatelia sú ako veľmi vzácne drahokamy. Na tvojej tvári vyvolajú úsmev a pomôžu ti dosiahnuť úspech.
Sú ochotní počúvať, vyjadriť slovo uznania a kedykoľvek otvoriť svoje srdcia.
