Čo je to depresia?
Čo je to depresia?
Zdôrazňujeme našim pacientom, že v medicíne je depresiou označovaná určitá choroba. Choroba, uvedená v Medzinárodnej klasifikácii chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie práve tak, ako akákoľvek iná choroba. Napríklad žalúdočný vred, vysoký krvný tlak, srdcová porážka alebo cukrovka.
Napriek tomu mnoho pacientov prežíva pocity zlyhania a viny za to, že sú depresívni. Hanbia sa, že sú "leniví", alebo "morálne slabí", že "nezvládli situáciu"..
Depresívny pacient má k vzniku depresie vo svojom tele vrodenú dispozíciu. Tak, ako pacient s vredovou chorobou, alebo s cukrovkou. Pacient so žalúdočným vredom môže svojím spôsobom života prispieť k tomu, že má žalúdočný vred. Aj pacient s depresiou môže svojím citovým životom prispieť určitým dielom k svojej depresii. Depresia však vo svojej podstate, podobne ako napr. cukrovka, má biologický základ. Týmto základom je nedostatok určitých chemických látok, najmä serotonínu, v nervových bunkách v mozgu zodpovedných za reguláciu nálady. Ak dôjde k zníženiu dostupnosti serotonínu, tak sme smutní a "bez nálady". Cukrovkár nemôže za nedostatok inzulínu v bunkách svojej podžalúdočnej žľazy. Podobne je nezmyslené obviňovať depresívneho pacienta za nedostatok serotonínu v jeho mozgu. Alebo áno?
Chceme Vám zdôrazniť, že Vaša depresia je také isté ochorenie, ako ktorékoľvek iné! Zaslúži si Vašu pozornosť a dôkladné liečenie. Naviac preto, že nedostatočne liečená depresia má sklon pretrvávať. Môže sa často vracať a výrazne komplikovať a znepríjemňovať život ako pacientovi, tak jeho okoliu. O tom, ako predísť návratu depresie budeme hovoriť neskôr.
Ako poznám, že som depresívny?
Pripustiť si, že môžem byť depresívny a potrebujem pomoc je jedna z najobtiažnejších úloh pri rozpoznávaní vlastnej depresie. Keď človek začne prežívať príznaky depresie, vysvetľuje si ich ako zhoršenie nálady, lenivosť alebo bežnú únavu. Snaží sa ich premôcť, nabrať energiu a optimizmus. Až neskôr prichádza na to, že je to choroba.
Pacienti prinášajú veľké množstvo ponôs, ktoré poukazujú na to, že môžu trpieť depresiou. Tieto ponosy sú tak pestré, ako život sám. Pokúsim sa Vám vymenovať najtypickejšie a najčastejšie. Môže vám to pomôcť sa zorientovať v otázke "Som depresívny?", resp. "Som depresívna?"
Najčastejšie si pacienti sťažujú, že sa cítia smutní a nevedia sa potešiť. Prestali sa tešiť z vecí, ktoré ich v minulosti tešili, napr. deti, záľuby, práca, stretnutie s priateľmi, apod. Často sa rozplačú pre maličkosť. Niektorí sa naopak sťažujú, že majú plač v sebe uviaznutý a nemôžu plakať, hoci by veľmi potrebovali.
Sťažujú si, že stratili výkonnosť a unavujú ich bežné záležitosti života. Napríklad, aj ráno vstať z postele je pre nich nesmierne namáhavé. Stratili záujem o každodenné veci a do všetkého sa musia nútiť. Cítia sa spomalení, "ako by im to nemyslelo". Nevedia sa rozhodnúť a aj maličké rozhodnutia im spôsobujú trýzeň. Majú pocit akoby strácali pamäť, že začali zabúdať. Cítia sa nevýkonní a majú pocit menejcennosti.
Sťažujú si, že ich trápia nepríjemné telesné príznaky. Častým príznakom depresie sú rôzne bolesti. Napríklad, rôzne bolesti kĺbov, chrbtice, kostí, hlavy, brucha, apod. Pacient často krát absolvuje rôzne telesné vyšetrenia. K psychiatrovi prichádza buď preto, že telesné vyšetrenia sú negatívne, alebo preto, že len telesné liečenie mu neprináša úľavu.
Sťažujú si, že ich trápi nechutenstvo. Zvyčajne schudnú o niekoľko kilogramov na hmotnosti. Počas depresie zvyčajne nepociťujú smäd a trpia úpornou zápchou.
Sťažujú si, že cítia, ako sa s nimi niečo deje a vyvoláva to v nich výraznú úzkosť. Úzkosť môžu pociťovať ako vnútorné chvenie a triašku, alebo ako pocity napätia v tele a zvierania na hrudi. Veci bežného života v nich vyvolávajú neistotu a strach. Obávajú sa budúcnosti.
Sťažujú si, že majú špatný spánok. Najčastejším príznakom depresie je porucha spánku. Typické je prebúdzanie sa po polnoci a niekedy už nezaspia do rána.
Sťažujú si, že ich trápia trýznivé, tzv. "čierne myšlienky". Často sa cítia byť vinní. Obviňujú sa za rôzne veci, za ktoré reálne nemôžu niesť zodpovednosť. Niekedy vo svojom utrpení za to očakávajú trest. Nevidia pre seba perspektívu. Strácajú zmysel života. Východisko zo svojho utrpenia niekedy vidia len vo vlastnej smrti. Myšlienky na samovraždu sú veľmi častým a trýznivým príznakom depresie. Sú pre depresiu tak typické, ako napr. horúčka pri chrípke. Horúčka pri chrípke vyžaduje adekvátnu liečbu, inak môže vyvolať smrteľné komplikácie. Podobne, aj samovražedné myšlienky, vyvolávajú u pacienta výrazné utrpenie a môžu vyvolať smrteľné komplikácie. Pacient sa cíti byť za ne vinný a snaží sa s nimi bojovať, aby im nepodľahol. Ak nenájde u svojho okolia alebo lekára porozumenie, môže svoj boj vzdať. Samovražda je veľmi nebezpečnou komplikáciou depresie.
Typické je kolísanie nálady v priebehu dňa. Ráno a dopoludnia sa môžu depresívni pacienti cítiť najhoršie. K večeru sa ich smutná nálada alebo telesné príznaky depresie môžu o niečo zmierniť. Čím je depresia hlbšia, tým pokrýva dlhší úsek dňa.
Snažil som sa Vám vymenovať najčastejšie ponosy, s ktorými som sa u svojich depresívnych pacientov stretol. Obraz depresie je však veľmi pestrý. Niekedy je hádankou, s ktorou sa aj skúsený psychiater potrápi.
Ako sa lieči depresia?
Lieči sa podobne, ako ktorékoľvek telesné ochorenie. Pacient sa môže liečiť ambulantne, kedy dochádza pravidelne na kontroly na psychiatrickú ambulanciu. Môže sa však liečiť aj v nemocnici na psychiatrickom oddelení. Rozhodnutie o tom, či lekár bude liečiť pacienta ambulantne, alebo ho odošle na hospitalizáciu závisí od mnohých okolností. Najdôležitejším kritériom pre psychiatra je hĺbka depresie. Dôležité sú aj podmienky domáceho liečenia, doprevádzajúce telesné ochorenia a komplikácie depresie. Niekedy pacient môže vnímať odoslanie do nemocnice ako násilie zo strany psychiatra a môže sa brániť hospitalizácii, hoci nemocnica mu v období krízy poskytne bezpečnejšie liečenie.
Dnes liečime väčšinu pacientov s akútnou fázou depresie ambulantne. K dispozícii máme moderné postupy ambulantnej psychiatrickej liečby a moderné antidepresíva . Podmienkou je dobrá spolupráca pacienta, event. jeho príbuzných. Na hospitalizáciu odosielame najmä pacientov, u ktorých je ambulantná liečba spojená s veľkým rizikom. Tiež tých pacientov, u ktorých ambulantná liečba nebola účinná.
Za základ úspešnej liečby depresie považujeme porozumenie lekára ťažkostiam pacienta, jeho povahe a životnej ceste, ktorá ho priviedla do depresívnej krízy. Dôležitá je dôvera a otvorenosť pacienta voči lekárovi. Ak si budú zamlčovať dôležité skutočnosti a tváriť sa, že neexistujú, bude to prekážkou pri úspešnom liečení. Niekedy psychiater potrebuje na presné stanovenie diagnózy doplňujúce vyšetrenia. Odosiela pacienta na rôzne odbery krvi, interné, neurologické a iné vyšetrenia a doplňuje svoje vyšetrenie aj vyšetrením psychologickým. Všetky tieto vyšetrenia slúžia pre lepšie porozumenie problému pacienta. Základom liečby depresie je podávanie liekov – antidepresív.
Antidepresíva poznáme staršie, ktoré boli vyvinuté v 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia. Novšie antidepresíva (tzv. III. generácie) boli vyvinuté v 80-tych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Rozdiely medzi nimi sú ako medzi autami vyvinutými začiatkom 30-tych rokov minulého storočia a autami vyvinutými na prelome tisícročia. Staršie antidepresíva boli prelomom v liečbe depresie a úplne zmenili priebeh liečby a život depresívnych pacientov. Novšie antidepresíva znamenajú novú kvalitu komfortu liečby depresie a života depresívnych pacientov.
Rozdiely medzi staršími a novšími antidepresívami sú najmä v rýchlosti nástupu liečebného účinku a vo výskyte a intenzite vedľajších účinkov. Pacient nepocíti hneď zmiernenie utrpenia z depresie. U starších antidepresív nástup účinku lieku trvá tri až šesť týždňov. Najprv sa zvyčajne pacientovi zlepší spánok, potom chuť do jedla, a následne aj nálada a prežívanie seba. U novších antidepresív účinok nastupuje zvyčajne rýchlejšie. Z vedľajších príznakov si pacienti u starších antidepresív najčastejšie sťažujú na búšenie srdca, sucho v ústach, poruchu zaostrovania zraku, zápchu, ospalosť a útlm, náhle poklesy krvného tlaku až kolaps, potenie a ďaľšie. U novších antidepresív bývajú vedľajšie účinky zväčša mierne a umožňujú pacientovi lepšie zapojenie do života. Medzi najčastejšie patrí nevoľnosť od žalúdka, pocity napätia, bolesti hlavy a pokles sexuálnej vzrušivosti.
Vo farmakoterapii depresií prebieha neustály pokrok a prichádzajú na trh stále nové lieky. V súčasnosti máme na trhu už IV.generáciu antidepresív.
S antidepresívami je to podobne ako s topánkami. Keď vyberám pacientovi antidepresívum, nikdy neviem, či mu padne dobre, alebo ho bude"tlačiť". Na základe svojich skúseností môžem mať odhad. Len čas však ukáže, ako určitému pacientovi antidepresívum "padne". Každý človek má jedinečnú stavbu a klenbu nohy a podľa toho mu "padne" topánka. Podobne má jedinečný metabolizmus mozgu a podľa toho mu "padne" antidepresívum.
Ak po uvedenom skúšobnom období sa stav pacienta nezačne zlepšovať, je čas zameniť antidepresívum za iné. U niektorých pacientov je takto nutné vyskúšať dve aj viac antidepresív, kým mu nájdeme to správne. Pravdepodobnosť, že antidepresívum pacientovi "zapasuje" je tak 60-70 %.
Podobne, ako u topánok, aj antidepresíva môžu vyvolávať nepríjemné pocity a príznaky, takzvané vedľajšie účinky. Nevyvolávajú síce pľuzgiere, ale podobne ako topánky rôznej kvality a strihu vyvolávajú antidepresíva vedľajšie účinky v rôznom rozsahu a intenzite podľa toho, či patria medzi staršie, alebo novšie. Považujeme za veľmi dôležité, aby lekár s pacientom otvorene hovoril o vedľajších účinkoch liekov. Môže tak spolu s ním hľadať cestu, ako ho čo najlepšie ochrániť od nepríjemných dôsledkov liečby. Pri pretrvávaní vedľajších príznakov je namieste vymeniť antidepresívum.
Ako pomocná metóda sa pri liečbe depresie osvedčila spánková deprivácia. Pacient časť noci, alebo celú noc nespí a nasledujúce dni u seba pozoruje zlepšenie v nálade a v sebaprežívaní. Ďaľšou pomocnou metódou je liečba intenzívnym svetlom, kedy ráno je pacient osvetlovaný špeciálnou lampou s intenzívnym biely svetlom.
O psychoterapii, ako liečebnej metóde u depresií, budeme hovoriť v poslednej kapitole. Môže výrazne napomôcť pacientovi v porozumení seba a tak znížení rizika nového ochorenia depresiou. Najúčinnejšia je však v kombinácii s liekmi, najmä u ťažších foriem depresie.
Počas hospitalizácie sú možné ďalšie spôsoby intenzívnej liečby, ktoré nie je možné realizovať ambulantne. Nenahraditeľná je elektrokovulzívna terapia, ľudovo označovaná ako elektrošoky. Voči tejto terapii medzi ľuďmi prevláda hodne predsudkov, nakoľko v minulosti bola zneužívaná k trestaniu nepohodlných ľudí. Najmä u hlbokých depresií zostáva najefektívnejším spôsobom liečby. Poznáme niektorých pacientov, ktorí si vyslovene žiadajú elektrokonvulzívnu liečbu na zmiernenie svojho utrpenia z depresie. Elektrokonvulzívna terapia je v súčasnosti aplikovaná v celkovej narkóze a za uvoľnenia svalov, takže pacient v súvislosti s ňou neprežíva nepríjemné pocity. Najčastejším vedľajším príznakom tejto liečby sú prechodné poruchy pamäti, ktoré sa v priebehu času upravia.
Čo dodať na záver? V súčasnosti máme k dispozícii vysoko účinné prostriedky na liečbu depresie. Podstatne zvyšujú Vašu šancu sa z nej vyliečiť. Otázky, ako predísť návratu depresie, sa dotkneme v poslednej kapitole.
Čo môžem pre seba urobiť?
Keď sa stretávame s depresívnymi pacientmi vnímame, že depresia je prejavom určitej krízy. Krízy biologickej, duševnej aj vzťahovej. Človek v depresii si skôr uvedomuje krízu vo vzťahoch a krízu duševnú. Často si však neuvedomuje, že táto kríza má aj veľmi dôležitý biologický základ.
Biologickým základom depresie je nedostatok určitých chemických látok v mozgu, najmä serotonínu. V stave depresie mozog a tým aj duša fungujú v krízovom režime. Pacient prichádza ku psychiatrovi, aby mu ako odborník pomohol dostať sa z tejto krízy. Zistil, že zlyháva vo zvyčajných životných situáciach. Prijatie skutočnosti, že sa nachádza v kríze, mu môže pomôcť rešpektovať svoje limity. Uvedomenie si vlastných limitov Vám môže pomôcť vyčkať, až sa Vaša situácia zlepší. Až sa dostanete z krízy. Nič, čo je "nasilu", nefunguje.
Základom liečby depresie je liečba biologická, hlavne farmakologická. To najdôležitejšie, čo pre seba môžete urobiť, je pravidelne užívať lieky podľa predpisu ošetrujúceho lekára. Konzultujte s ním všetky Vaše pochybnosti o účelnosti užívania liekov. Hovorte s ním otvorene o vedľajších účinkoch liekov tak, ako ich prežívate. Pri zahájení užívania liekov môžete tieto vedľajšie účinky antidepresív prežívať výraznejšie. Ako budete pokračovať v ich užívaní, tak sa budú zmierňovať. Dôležité je, aby ste sa nehrali s ošetrujúcim lekárom na "slepú babu", že akože užívate lieky. Lieky samozrejme nezaberú hneď. Znamená to, že po zahájení užívania liekov nepocítite hneď úľavu vo svojej depresii. Dôvodom zdržania je len postupné "dočerpávanie" zásob serotonínu do mozgových buniek. Trvá to určitú dobu, priemerne šesť týždňov. U ťažších depresií je potrebné niekedy vyčkať aj niekoľko mesiacov, kým úplne ustúpia všetky príznaky depresie.
Dôležité je, aby ste si nestupňovali Vaše utrpenie. V stave depresie sa venujte len takým aktivitám a činnostiam, ktoré Vás nezaťažujú. Predsa nemá význam, aby ste chodili na návštevy, keď vám rozhovor s ľuďmi prináša utrpenie. Alebo chodili sa zabávať alebo do kina, keď sa neviete sa sústrediť a prežívať dej filmu. Alebo cestovali na dovolenku, keď Vás cestovanie vyčerpáva a krása prírody Vás neoslovuje. Nemá zmysel aby ste sa silili a ubližovali si, pokiaľ Vás práca vyčerpáva a prežívate pocity viny a menejcennosti. Prospešnejšia pre Vás je práceneschopnosť.
Na druhej strane je dôležité, aby si človek v depresii udržal určitú štruktúru dňa aj vtedy, keď nevidí toho zmysel. Táto štruktúra sa môže postupne upraviť. Možno spočiatku bude pre Vás ťažké, aby ste každé ráno vstali z postele a venovali sa osobnej hygiene a úprave zovňajšku. Môže byť pre Vás ťažké nevylihovať v posteli. Neskôr budete schopní sa venovať činnosti, ktorá Vám dáva aspoň trocha zmysel, aj keď vás neteší. Napríklad, aby ste si vyšli na krátku vychádzku a niečo bežné nakúpili. Neskôr sa môžete venovať drobným prácam v domácnosti. Ak sa viete už sústrediť, môžete si niečo prečítať, pozrieť nenáročný program v televízii, apod.
Pre človeka s depresiou je veľmi dôležité vyčkať kým "zaberú" lieky a príznaky depresie sa začnú strácať. Medzi prvé príznaky "strácania" sa depresie zvyčajne patrí zlepšenie spánku, zmiernenie stiesnenosti, zlepšenie chuti do jedla. Potom ustupujú aj ostatné príznaky. U každého človeka ustupuje depresia a jej príznaky individuálne. Zvyčajne to trvá niekoľko týždňov až mesiacov. S postupným zmenšovaním prejavov depresie sa môžete začať "zaťažovať" aktivitami, na ktoré ste boli zvyknutí pred vypuknutím depresie. Skrátka, to čo najviac môžete pre seba urobiť je vyčkať. Až kríza nazývaná depresia pominie, objaví sa Vám život znova vo svojej plnej kráse.
Pokiaľ toto čakanie na ústup depresie je pre vás príliš trýznivé môžete prepadávať "čiernym myšlienkam" a nachádzať východisko zo svojho utrpenia v odchode z tohto sveta. V tomto okamžiku je veľmi dôležité, aby ste sa o svojom utrpení podelili so svojím ošetrujúcim lekárom, alebo s blízkymi osobami. Neostávajte so svojimi čiernymi myšlienkami osamotení. Pre chrípku je typická horúčka. Pre depresiu sú typické samovražedné myšlienky. Neutápajte sa v nich sami. Niekedy u depresívneho človeka dochádza k vystupňovaniu týchto "čiernych myšlienok" a jeho život je nimi priamo ohrozený. Vtedy odborná pomoc psychiatra Vám vyslovene môže zachrániť život. Na každom psychiatrickom lôžkovom oddelení je 24 hodinová pohotovostná služba, ktorá Vám môže pomôcť prežiť Vašu depresiu.
Pre Vašu budúcnosť je veľmi dôležité, aby ste vyčkali so všetkými zásadnými rozhodnutiami vo Vašom živote do úplného ústupu Vašej depresie. V stave depresie človek vidí všetko čierne a podľa toho má sklon aj zariaďovať svoje záležitosti. Príliš mnoho pacientov v stave depresie dalo výpoveď v práci, zbavili sa majetku, predali nemovitosti, odišli od rodiny alebo životného partnera a potom toho ľutovali. Čas na Vaše konanie je až po ústupe depresie, nie skôr. Poraďte sa o tom so svojim ošetrujúcim lekárom.
Čo pri liečbe depresie nepomáha?
V krátkosti chceme vymenovať, čo pri prekonávaní depresie nepomáha. Medzi ľuďmi existuje mnoho mýtov o tom, ako prekonať depresiu. Smútok je predovšetkým trýznivá emócia, ktorej sa každý z nás radšej vyhne. Máme mnoho spôsobov, ako pred ňou unikať. Ľudia sa radšej preťažujú v práci, pri domácich prácach, pomáhajú si alkoholom, hrajú na automatoch, apod., ako sa dotýkajú svojho smútku.
Sme presvedčení, že pred depresiou sa v podstate nedá uniknúť a bežné spôsoby chránenia sa pred ľudským smútkom nenapomáhajú.
Pokiaľ trpíte depresiou, tak si nepomôžete prepínaním sa a prácou za každú cenu. Najmä keď cítite, že na to nemáte vnútorné sily.
Nepomôžete si, ak v stave depresie budete dokazovať svoju pevnú vôľu tým, že si budete klásť na seba náročné úlohy.
Nepomôžete si, ak budete netrpezlivo očakávať, kedy sa Váš stav už zlepší.
Nepomôžete si, ak podľahnete naliehaniu príbuzných a vydáte sa s nimi na dovolenku "aby ste sa zotavili a prišli na iné myšlienky".
Nepomôžete si, ak sa budete snažiť depresiu prepiť.
Nepomôžete si, ak v stave depresie zostanete so svojimi problémami sami. Prehĺbi sa tým len pocit Vašej samoty.
Nepomôžete si, ak v stave depresie vykonáte životne dôležité rozhodnutia.
Nepomôžete si, ak sa budete liečiť len alternatívnymi liečebnými postupmi, prírodnými bylinkami a extraktmi, namiesto užívania antidepresív.
Nepomôžete si, ak predčasne vynecháte lieky.
A čím si môžete pomôcť? Skúste vydržať a ponechať si dostatok času, aby Vaša kríza pominula.
Ako sa vyhnúť riziku, že znova ochoriem depresiou?
Často nám pacienti kladú otázku, či sa im depresia vráti a ako tomu môžu predísť. V medicíne na konkrétnu otázku môžeme odpovedať len s určitou pravdepodobnosťou. Konkrétnu odpoveď u konkrétneho pacienta nepoznáme. Existuje však niekoľko spôsobov, ako je možné riziko návratu depresie podstatne znížiť.
O tom, ako a prečo vzniká depresia máme určité predstavy. Vychádzame z toho, že biologickou podstatou depresie je biochemická porucha metabolizmu nervových buniek. Prakticky každý z nás môže ochorieť depresiou. V čom sa navzájom odlišujeme, sú vrodené dispozície, podmienky v ktorých sme vyrastali, naše zážitky z ranného detstva a štruktúra našej osobnosti. Toto sú faktory, ktoré ovplyvňujú pravdepodobnosť vzniku depresie u konkrétneho človeka.
Neoddeliteľnou súčasťou depresie je chorobný smútok, smutná nálada. Smútok je však prirodzená ľudská reakcia na stratu významných osôb, alebo hodnôt, v našom živote. Sprevádza nás už od narodenia. Veľmi dôležité je, ako sa v priebehu života naučíme emočne vysporiadavať so svojimi stratami. Koľko smútku, zlosti a strachu pri tom v sebe zadržíme, prejavíme, uvedomíme si alebo vytesníme. Z psychologického hľadiska sa smútok podieľa aj na vzniku depresie. Neukončené, dlhodobo prežívané emočné pocity spojené so stratou významných hodnôt alebo významných osôb, vedú k chronickému stresu. Dlhodobé prežívanie stresu vyvoláva metabolické zmeny v mozgových centrách zodpovedných za reguláciu našich emócií. Depresia takto môže mať pre Vás hlboký zmysel. Môže byť križovatkou, ktorá Vám umožní lepšie porozumieť Vašej životnej ceste. Môžete sa pýtať a zaujímať sa o to, ktoré kroky vo Vašom živote Vás priviedli ku Vašej kríze. Vtedy okrem liečby liekmi, Vám môže pomôcť aj psychoterapia. Inokedy prichádza depresia ako blesk z jasného neba do života človeka, ktorý dovtedy viedol vyrovnaný život. Možno práve uňho biologické hodiny tikali príliš silne a prejavili sa jeho vrodené dispozície k depresii napriek tomu, že sa staral o svoj citový život.Čo Vám môže pomôcť sa vyhnúť depresii? Existujú dva základné spôsoby predchádzania vzniku ďalšej depresie. Každý má svoje opodstatnenie a navzájom sa významne dopĺňajú. Prvý spôsob je farmakologický a druhý psychoterapeutický.
Psychofarmakologický spôsob je založený na poznatku, že pravidelné užívanie antidepresív môže predísť prejavom poruchy metabolizmu nervových buniek. Po ústupe príznakov depresie sa väčšina pacientov nazdáva, že môžu vynechať lieky – antidepresíva. Tak, ako po odoznení príznakov angíny vynechajú antibiotiká. Opak je však pravdou. Pravdepodobnosť návratu príznakov depresie je aj po jej ústupe veľmi vysoká, okolo 80%. Liekmi sa metabolická porucha upravila, ale po ich vynechaní sa znova môže vrátiť vo forme depresie. Dôležité pre Vás je, aby ste aj po ústupe príznakov depresie užívali lieky – antidepresíva v pôvodnej dávke po dobu najmenej 4 až 6 mesiacov. Len po tejto dobe ich môžete za starostlivej kontroly u psychiatra postupne vynechávať. Môžete si takto významne znížiť pravdepodobnosť návratu depresie.
Pacientov s vyšších rizikom návratu depresie vedieme k niekoľkoročnému preventívnemu užívaniu antidepresíva. Niekedy je dokonca vhodné, aby pacient užíval antidepresívum až do konca svojho života. K prevencii sa používa antidepresívum, ktoré bolo u pacienta účinné pri liečbe depresie v minulosti.
Druhý spôsob predchádzania vzniku depresie je psychoterapia. Čo to vlastne je? Psychoterapia je liečebná metóda. Psychoterapeut využíva psychologické prostriedky liečby a napomáha pacientovi sa vysporiadať s jeho životnými problémami, hlavne emočnými. Psychoterapia Vám môže pomôcť porozumieť, ktoré vplyvy z Vášho života môžu prispievať k udržiavaniu Vašej zvýšenej emočnej a stresovej záťaže. Psychoterapeut je vzdelaný k tomu, aby Vás sprevádzal Vašimi zážitkami a napomáhal Vám nachádzať súvislosti, ktoré prehĺbia Vaše porozumenie seba samého a vlastného konania. Pri liečbe depresívnych pacientov sa používajú dva hlavné terapeutické smery.
Prvý je kognitívne – behaviorálny smer. U depresívneho pacienta sa zameriava na pomoc zmeniť tie spôsoby myslenia, prežívania a správania, ktoré podporujú pesimizmus, pocity viny, vlastnej nedostatočnosti a bezperspektívnosti. Terapeut napomáha pacientovi nájsť súvislosti medzi jeho očakávaním, myslením, prežívaním a správaním pri podporovaní jeho depresívneho prežívania. Spoznanie tohto mechanizmu Vám môže napomôcť vyhnúť sa "depresívnym vzorcom prežívania" a tak priamej podpore vzniku Vašej depresie.
Druhý smer je hlbinný, ktorý sa odvíja od psychoanalýzy. Tento smer sa zameriava na pomoc pacientovi porozumieť, ako sa v jeho živote opakujú situácie, ktoré sú pre neho ťaživé alebo ho citovo zraňujú. Psychoterapeut sprevádza pacienta a napomáha mu si zodpovedať otázky. Napríklad: "Ako svojím správaním, prežívaním a emočným reagovaním napomáham, že tieto situácie v mojom živote vznikajú?" "Ako prispievam k tomu, že si pre seba tieto situácie vnútorne emočne a vzťahovo neukončím a zostávajú pre mňa trvalým bremenom?"
Často prichádzajú pacienti k psychoterapeutovi s túžbou získať od neho priame odpovede a rady na svoje životné otázky. Bez vynaloženia vlastného úsilia pri ich hľadaní. Psychoterapeut, pokiaľ je k sebe a pacientovi poctivý, skutočné odpovede na tieto jeho otázky nepozná. Na základe svojho vzdelania a skúseností sa však môže pokúsiť pomôcť pacientovi nájsť odpovede na jeho otázky v psychoterapeutickom procese. Podmienkou je, aby psychoterapeut bol vzdelaný v psychoterapeutickej metóde, ktorú používa. Dokladom o vzdelaní psychoterapeuta je zápis do Zoznamu psychoterapeutov SR.
Ešte raz chcem zdôrazniť, že uvedené dva spôsoby predchádzania vzniku depresie sa navzájom nevylučujú. Psychofarmakologický spôsob Vám môže napomôcť predísť vzniku biochemickej poruchy a tak prejavom vrodenej dispozície k depresii. Stretávam sa však s mnohými pacientmi, ktorí sa vzdialili od svojej depresie až vtedy, keď v psychoterapeutickom procese hlbšie porozumeli sebe a svojmu životu.
