Dlhujeme vďačnosť...
Nech ďakujú Hospodinovi za milosť, za Jeho divné skutky na ľuďoch;
Žalm 107:21
Ako často zabúdame poďakovať! Vôbec sa neokúňame prísť k Pánu Bohu, keď niečo potrebujeme! Modlíme sa: „Pane, dostaň ma z toho!“ alebo: „Pane, zasiahni!“ a: „Pane, postaraj sa o mňa!“ Voláme na Pána, a keď odpovie, ani slovkom nepoďakujeme.
Ale ešte horšie je, že to považujeme za šťastnú náhodu. Ako ten chlapík, čo pribíjal na streche trojposchodového domu uvoľnený šindeľ. Zrazu stratil rovnováhu a začal sa šmýkať dolu. Vedel, že pád neprežije. Volal na Pána Boha: „Pomôž mi! Pane, nenechaj ma zomrieť! Urob niečo! Zachráň ma!“ Keď sa blížil k okraju strechy, pracka na opasku sa mu zachytila o klinec. To ho zastavilo. Chytil sa a vyštveral hore. Keď bol mimo nebezpečenstva, povedal: „Už netreba, Bože. Zachytil som sa o klinec.“
Takí niekedy sme. Prosíme: „Pane, postaraj sa o mňa. Potrebujem tie peniaze. Pane, musíš kvôli mne zasiahnuť.“ Na ďalší deň príde do schránky šek na preplatok v potrebnej sume. „Už netreba. Prišiel preplatok.“ – povieme. Zastavíme sa vôbec niekedy a uvedomíme si, v čom všetkom sa Pán Boh o nás stará?
Vzdávaš Pánu Bohu vďaku za to, čo urobil? Tak rýchlo Ho vieme žiadať o pomoc. Ale nezabúdajme Ho chváliť, keď nám pomôže. Mali by sme byť rovnako dôslední v ďakovaní, ako sme, keď prosíme o pomoc. Uprostred problémov voláme na Pána Boha, no potom sa až príliš často ani nepoďakujeme.
