Duchovné okienko 1
Obmyte sa, očistite sa, odstráňte mi spred očí vaše zlé skutky; prestaňte robiť zlo, učte sa robiť dobro, domáhajte sa práva, pomáhajte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu!
Iz 1,16.17
Niekdajší prezident Spojených štátov William McKinley stál pred úlohou určiť veľvyslanca do istej krajiny. Mal dvoch kandidátov, ktorých schopnosti boli takmer vyrovnané. Pán McKinley rozmýšľal, aké meradlo určiť, podľa ktorého by zistil charakter a skutočnú veľkosť týchto mužov. Neskôr sa zdôveril s tým, že práve sebectvo jedného sa napokon stalo rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvnil jeho rozhodnutie.
Stalo sa to pred niekoľkými rokmi, keď bol ešte členom Kongresu Spojených štátov. McKinley nastúpil do autobusu mestskej dopravy práve v čase dopravnej špičky a podarilo sa mu obsadiť posledné voľné miesto.
Zakrátko nastúpila do autobusu stará žena, ktorá si zarábala praním. V rukách držala ťažký kôš plný bielizne. Prešla takmer celý autobus a nakoniec zostala stáť v uličke. Sotva však dokázala počas jazdy udržať rovnováhu. Nikto jej neponúkol svoje miesto. Jeden z mužov, ktorí kandidovali na veľvyslanca, sedel práve vedľa tejto stojacej ženy. McKinley si všimol, že posunul noviny viac do strany, aby ju nevidel. Pán McKinley sa postavil, vzal tejto žene kôš s bielizňou a ponúkol jej svoje miesto v zadnej časti autobusu.
Kandidát na veľvyslanca sa nikdy nedozvedel, že práve tento malý sebecký skutok bol tým, čo rozhodlo o jeho ďalšej životnej kariére. Prezident si zapamätal tento prejav neláskavosti a za svojho veľvyslanca ustanovil druhého kandidáta.
Nepoznám cennejšiu vlastnosť človeka, než je láskavosť.
Ludwig van Beethoven
_________________________________________________________________________
Trikrát som Pána prosil, aby ma od toho oslobodil, ale on odmietol. Som s tebou, viac ti netreba, odpovedal. Moja moc sa prejaví práve v tvojej slabosti. A tak sa radšej budem chváliť slabosťami, aby na mne spočinula moc Kristova.
2 Kor 12,8.9
O čo prosiť?
Vo francúzskych Pyrenejách je miesto, akási kaplnka v prírode, kde ľudia prichádzajú, aby sa modlili za uzdravenie. Po druhej svetovej vojne sa tam objavil vojnový veterán, ktorý vo vojne prišiel o nohu.
Ako tak kríval po chodníku cestou do kaplnky, niekto povedal: „Pozrite na toho hlupáka! Azda si len nemyslí, že mu Boh vráti nohu!?“
Muž začul uštipačnú poznámku, otočil sa k tomuto človeku a povedal: „Nečakám, pravdaže, že mi Boh vráti nohu. Idem ho poprosiť, aby mi pomohol žiť bez nej!“
Na niektoré naše modlitby Pán Boh odpovedá aj takým spôsobom, že nám dá silu, aby sme danú situáciu zvládli. Len on predsa vie, čo je pre nás najlepšie.
Človek bez modlitby je ako strom bez koreňov.
Anonym
_________________________________________________________________________
V tom je láska, nie že by sme my boli milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy. Milovaní, keď si nás Boh takto zamiloval, aj my sa máme milovať vospolok. Boha nikto nikdy nevidel, ak sa milujeme, Boh zostáva v nás a Jeho láska je v nás dokonalá
1 Ján 4,10-12
LÁSKA
Niekedy sa mi zdá, že nám na Slovensku chýba úcta. A tým nemyslím len na úctu k druhým, ale aj k sebe samým. A to sa potom odráža i vo vzťahoch s inými ľuďmi. Ak sa pozrieme na našich ľudí, možno na tých, ktorých stretávame v autobuse, v práci, v škole, v obchode, či zrkadle, tak môžeme vidieť zväčša tých, ktorí sú akoby pri zemi, niekedy až prinízko.Tlačíme sa dole a necítime pozvanie života meniť veci, nepripúšťame, že by sme mohli byť šťastní, očakávame, že bude stále iba horšie . Sme pesimisti, negativisti, uhundranci, často zlomení ľudia.
Ak sa to vás netýka, prepáčte. Pokojne môžete prestať čítať tento článok a robiť niečo užitočnejšie. Pre ostatných pokračujeme ďalej. Úcta a hodnota v človeku môžu byť pošliapaná už v detstve. Keď o nás druhí nemali patričný záujem, keď sme zakúšali poníženie, týranie, nedostatok lásky a prijatia. Človek sa často nastaví tak, že takto to má byť. Následne ani sami voči sebe nemáme úctu. Neustále sa ponižujeme a dokonca nie sme ochotní ani prijať úctu od iných ľudí. Sme "dole" a bez nádeje, že sa môže niečo zmeniť k lepšiemu. Prosím, skúste sa pozerať na seba a svoj život z inej perspektívy. Skúste púšťať do nášho života aj iné slová ako klamstvo a ohováranie. Opýtajte sa dobrých ľudí okolo nás, ako nás vidia, čo si na nás vážia. Myslím, že to nám môže pomôcť otvoriť svoje vnútro, a ak tomu uveríme, môžeme si začať vážiť seba. Potom, áno, až potom keď prežívam, že mám hodnotu, môžem dávať hodnotu iným ľuďom. Ak mám úctu k sebe, môžem mať úctu k iným ľuďom.
Boh je ten, ktorý má úctu ku všetkým. On je Otec, ktorý dáva slnku svietiť na zlých aj dobrých" a "zosiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých". Boh "má lásku pre každého". Aj pre nás, aj dnes.
Ján Buc,
katolícky kňaz
______________________________________________________________________
Ak niekto z vás má sto oviec a jednu z nich stratí, či nenechá deväťdesiatdeväť na púšti a nevydá sa za stratenou, kým ju nenájde? A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia.
Luk 15,4.5
Nedávno som čítal o starom mužovi, ktorý sa skoro na svitaní prechádzal po morskom brehu. Pred sebou uvidel mládenca, ktorý dvíhal morské hviezdice a hádzal ich mora. Keď prišiel k nemu, spýtal sa ho, čo robí. Chlapec odpovedal, že uviaznuté hviezdice by zahynuli, keby ich ráno na pláži našli ostré lúče slnka.
„Ale pobrežie je dlhé celé kilometre a sú na ňom milióny hviezdic,“ namietal starý muž. „Nie je tvoja námaha zbytočná? Čo tým zmeníš?“
Mladý muž pozrel na hviezdicu, ktorú práve držal v rukách a hodil ju do morských vĺn. „Myslím si, že v živote tejto jednej nastane obrovská zmena,“ povedal a zdvihol ďalšiu hviezdicu, aby jej zachránil život. Starec sa na chvíľu zamyslel. Potom sa aj on zohol, začal zbierať hviezdice a hádzať ich späť do mora.
Tých dvoch videli ďalší ľudia. Chvíľu ich pozorovali, ale potom pochopili a pridali sa tiež. Onedlho sa celé desiatky ľudí, ktorí sa predtým len tak prechádzali po pobreží, zapojili do záchrany tisícok morských hviezdic.
Možno sa ti zdá, že to málo, čo môžeš urobiť pre záchranu druhých, vlastne ani nestojí za námahu. Ale keď každý z nás urobí len to „málo“, môžu byť zachránené tisíce ľudí.
Keď niekto zachráni jediný život, je to akoby zachránil celý svet; keď niekto zničí jediný život, je to akoby zničil celý svet.
Talmud
__________________________________________________________________________
Těm, kdo jsou v tomto světě bohatí, klaď na srdce, ať nejsou domýšliví. Ať nespoléhají na nejisté bohatství, ale na Boha, který nám dává hojnost všeho k užívání.
První list Timoteovi 6,17
Příklad bohatství
Jeden bohatý muž vzal syna na projížďku po svém kraji. Chtěl, aby chlapec při pohledu na chudáky z venkova pochopil hodnotu věcí a uvědomil si štěstí, které ho potkalo. Strávili celý den a celou noc na statku u skromné venkovské rodiny. Když se vrátili domů, zeptal se otec syna: „Jak se ti cesta líbila?“
„Moc, otče.“
„Viděl jsi, jak chudí a potřební mohou lidé být?“
„Ano.“
„A co ses naučil?“
„Viděl jsem, že my máme jednoho psa, kdežto oni mají čtyři. My máme bazén dlouhý dvacet pět metrů, kdežto oni mají potok bez konce. My máme na dvoře lampy z ciziny, ale oni mají hvězdy. Náš dvůr vede k okraji domu, ale jejich se ztrácí za horizontem. A hlavně jsem viděl, že mají čas, aby byli spolu a povídali si. Vy s matkou musíte pořád pracovat a téměř nikdy vás nevidím.“
Když domluvil, otec neřekl ani slovo, a chlapec dodal:
„Díky, otče, žes mi ukázal, jak bohatými se můžeme stát!“
Být bohatým je velké štěstí jen pro člověka rozumného a vyrovnaného.
Platon
