Odpovedá Boh na naše modlitby?
Odpovedá Boh na naše modlitby?
Poznal si niekedy niekoho, kto skutočne dôveroval Bohu? Keď som bola ateistka, mala som kamarátku, pre ktorú bola modlitba bežnou záležitosťou. Každý týždeň mi povedala o nejakom svojom probléme s vierou, že Boh sa o daný problém postará. A ja som zase každý týždeň videla, ako Boh odpovedal na jej modlitby neobyčajným spôsobom. Vieš si predstaviť, aké ťažké bolo pre mňa – ateistku – vidieť to týždeň čo týždeň? Po istom čase sa mi argument „náhody“ zdal dosť chabý.
Prečo vlastne Boh odpovedal na kamarátkine modlitby? Najväčší dôvod bol ten, že s ním mala vzťah. Nasledovala Boha a počúvala ho. Podľa nej mal Boh právo, aby riadil jej život, a ona to dokonca vítala! Jej modlitby boli prirodzenou súčasťou jej vzťahu s Bohom. Nemala žiadny problém ísť za Bohom so svojimi potrebami, starosťami, obavami a čímkoľvek, čo ju postretlo. Bola presvedčená, že Boh chcel, aby sa na neho spoliehala úplne vo všetkom.
Riadila sa veršmi: „A máme k nemu pevnú dôveru, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme podľa jeho vôle“[1] a „Pánove oči hľadia na spravodlivých, jeho uši načúvajú ich prosbám, ale Pánova tvár je proti tým, čo robia zle.“[2]
Prečo Boh neodpovie na modlitby všetkých?
Možno preto, lebo nie sú vo vzťahu s Bohom. Vedia, že Boh existuje a občas ho o niečo aj poprosia, ale ich modlitby nie sú zodpovedané, pretože s ním nemajú žiadny blízky vzťah. Navyše možno žijú vo svojich hriechoch bez toho, aby zažili Božie odpustenie.
Pýtaš sa, čo majú s modlitbou spoločné hriechy? Tu je vysvetlenie: „Pozri, ruka Hospodina nie je taká krátka, aby nemohla zachraňovať, a jeho ucho nie je také nedoslýchavé, žeby nepočulo. Sú to vaše viny, čo sa stali prekážkou medzi vami a vaším Bohom, a vaše hriechy zakryli jeho tvár pred vami, takže nepočuje…“[3]
Ako funguje modlitba
Ak chceš, aby ťa Boh počul, najprv s ním musíš nadviazať osobný vzťah. Prečo? Predstav si situáciu, že požiadaš prezidenta, aby financoval tvoje štúdium na vysokej škole. Ak sa osobne nepoznáš s prezidentom, žiadne peniaze na štúdium pravdepodobne nezískaš. Ale ak si prezidentov syn – čiže žiadaš svojho otca – s tvojou prosbou by nebol žiadny problém! Vzťah je dôležitý.
Keď je človek Božím dieťaťom a patrí Bohu, Boh ho pozná a vypočuje si jeho modlitby. Ježiš povedal: „Ja som dobrý pastier. Poznám svoje ovce a moje ovce poznajú mňa.“[4] Ďalej hovorí: „Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky.“[5]
Takže pokiaľ ide o Boha, skutočne ho poznáš a pozná aj on teba? Máš s ním vzťah, na základe ktorého by odpovedal na tvoje modlitby? Alebo o ňom síce máš akúsi predstavu, ale ti je vzdialený a svoj život si žiješ bez neho? Ak ti je Boh vzdialený, resp. nemáš istotu, či si jeho dieťa, tu sa dozvieš, ako s ním môžeš nadviazať blízky vzťah: Chcel by si spoznať Boha osobne?
Určite odpovie Boh na tvoju modlitbu?
Pre tých, ktorí ho poznajú a vo všetkom sa spoliehajú na neho, platí Ježišova štedrá a extravagantná ponuka: „Ak zostávate vo mne a ak aj moje slová zostávajú vo vás, proste, čo len chcete, a stane sa vám.“[6] „Zostávať“ v ňom a nechať jeho slová, aby zostávali v nás, znamená, že žijeme svoj život podľa neho, spoliehame sa na neho a poslúchame, čo nám hovorí. Len vtedy, keď budeme žiť v takomto úzkom spojení s ním, budeme vedieť žiadať o čokoľvek, čo chceme. Veď ako je napísané: „Máme k nemu pevnú dôveru, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme podľa jeho vôle. A ak vieme, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme, vieme i to, že už máme, o čo sme ho žiadali.“[7] Boh odpovedá na naše modlitby podľa svojej vôle (a zároveň aj na základe svojej múdrosti, lásky k nám, svätosti a mnohých iných faktorov).
V predchádzajúcom verši sme videli, že Boh vždy odpovie na tie modlitby, ktoré sú v súlade s jeho vôľou. Niekedy sa nám však môže zdať, že poznáme Božiu vôľu, no nemusí to tak byť. Predpokladáme, že existuje len jedna správna „odpoveď“ na našu modlitbu, a preto veríme, že práve TOTO by mala byť Božia vôľa. Presne v tomto bode sa to celé zamotáva. Žijeme v obmedzenom čase a s obmedzenými vedomosťami. Máme len obmedzené informácie o danej situácii a o jej dôsledkoch a dopadoch v budúcnosti. Božie chápanie je však neobmedzené. To, ako sa napokon niektoré veci vyvinú v živote alebo histórii, vie predsa len on sám. Boh môže mať svoje ciele, ktoré sú ďaleko za hranicami nášho chápania a ktoré si ani nevieme predstaviť. To, že sme usúdili, že niečo musí byť jeho vôľa, ešte neznamená, že Boh tak naozaj bude konať.
Čo to obnáša? Čo je Boh ochotný urobiť?
Je toho strašne veľa, čo by sme mohli napísať o Božích úmysloch s nami. Celá Biblia opisuje, aký je vzťah, ktorý s nami zamýšľa mať Boh, a aký život nám chce darovať. Tu je len niekoľko príkladov:
„Hospodin čaká, aby vás omilostil, dvíha sa, aby vám prejavil milosrdenstvo; lebo Hospodin je Bohom práva; blahoslavený každý, kto ho očakáva.“[8] Chápeš to? Ako niekto, kto sa práve dvíha zo stoličky, aby ti prišiel na pomoc, tak sa dvíha Hospodin, aby ti „prejavil milosrdenstvo“!
„S tebou iste prerazím nepriateľské šíky, so svojím Bohom preskočím aj múr.“[9]
„Hospodin má záľubu v tých, čo sa ho boja, v tých, čo sa spoliehajú na jeho milosť.“[10]
Avšak najväčším prejavom jeho lásky a oddanosti je toto: „Nikto nemá väčšej lásky ako ten, čo svoj život kladie za svojich priateľov.“[11] Práve to pre nás Ježiš urobil!
„Čo k tomu dodať? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Ako by nám ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, nedaroval s ním všetko?“[12]
A čo s „nezodpovedanými“ modlitbami?
Je zjavné, že ľudia ochorejú a dokonca aj umierajú, majú reálne finančné ťažkosti a zažívajú veľmi náročné situácie. Čo s tým?
Boh nám hovorí, aby sme mu odovzdali všetky svoje starosti. Ešte aj keď sa situácia zdá bezvýchodisková, „Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás postará.“[13] Niekedy sa nám môže zdať, že sa okolnosti vymkli spod kontroly a niet východiska – nie je to však pravda. Keď sa nám zdá, že celý svet sa rúca, Boh nás drží vo svojej náruči. Práve vtedy by sme mali byť najviac vďační za to, že poznáme Boha. „Pán je blízko! Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“[14]
Boh ponúkne riešenie na tvoje problémy spôsobom, ktorý si ani nedokážeš predstaviť! Ktorýkoľvek kresťan by ti vedel vymenovať niekoľko takýchto príkladov zo svojho života. Ale aj keď sa okolnosti nezlepšia, Boh nám dokáže dať uprostred toho všetkého svoj nadprirodzený pokoj. Ježiš povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká.“[15]
Práve v takýchto chvíľach (keď sú okolnosti stále ťažké) nás Boh žiada, aby sme mu aj naďalej dôverovali – aby sme žili s vierou a nie na základe toho, čo vidíme okolo seba.[16] Auto, ktoré prechádza mostom, plne podopiera pevná štruktúra daného mostu. Nie je dôležité, ako sa šofér cíti, o čom premýšľa alebo o čom sa zhovára so spolusediacim. To, čo napokon dostane auto bezpečne na druhú stranu, je pevnosť mostu, v ktorú šofér vkladá svoju plnú dôveru.
Podobne aj Boh chce, aby sme dôverovali jeho pevnosti, jeho charakteru… jeho súcitu, láske, múdrosti, spravodlivosti. Boh je na našej strane! Hovorí: „… Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti zachoval priazeň.“[17] a „Ľudia, dúfajte v neho v každom čase, vylievajte si pred ním srdce! Boh je naším útočiskom.“[18]
Zhrnutie
Boh ponúka, že odpovie na modlitby svojich detí (t. j. tých, ktorí ho prijali do svojich životov a nasledujú ho). Chce, aby sme mu všetky svoje záležitosti predkladali vo svojich modlitbách a on sa o ne postará podľa svojej vôle. Keď zápasíme s rôznymi ťažkosťami, všetky svoje starosti máme skladať na neho a prijať jeho pokoj, ktorý je za daných okolností absolútne nadprirodzený. Základom našej nádeje a viery je povaha samotného Boha. Čím lepšie ho spoznáme, tým viac mu budeme schopní dôverovať.
