Kam sa pozerám?
Kam sa pozerám?
V živote nás môže ovplyvniť veľmi veľa vecí. Naše rozhovory, vzťahy, skúsenosti. Niektoré nás posúvajú do radosti, iné nás tlačia k zemi, do smútku a frustrácie a niektoré sa nás, akoby nedotýkali. Je možné, že si uvedomujeme, ako veľmi sme ovplyvniteľní tým, čo sa deje okolo nás. Ale pravda je, každý z nás ovplyvňuje svoje okolie. Ľudia sa pri stretnutí s nami môžu cítiť prijatí, vzácni, milovaní…, ale náš nezáujem, hrubosť, alebo negativita môžu zamoriť nielen nás, ale penetrujú sa do životov ľudí okolo nás. Dávame to, čo máme. Máme to, čo naberáme. Záleží od toho, ako sa na veci pozeráme, kde je nádej pre naše životy, čo nás môže dvíhať a posilniť.
Aj kresťania sú niekedy ako kyslé uhorky a to nepristane vôbec nikomu. Ak som ako uhorka vo svojom kyslom náleve, tak je to zo mňa cítiť. Pápež František, ako protagonista radosti a radostného kresťanstva, v jednej kázni hovorí: “Nebuďte smutní, kresťan nesmie byť taký!” Nenechajte sa nikdy odradiť! Vaša radosť nepochádza z vlastnenia množstva vecí, ale zo stretnutia s osobou - Ježišom medzi nami.
Naša radosť sa rodí z vedomia, že s Ním nikdy nie sme opustení, ani v ťažkých chvíľach, ani vtedy, keď nás na ceste životom stretáva veru nemálo zdanlivo neprekonateľných problémov a prekážok! V takýchto chvíľach sa zvykne so svojimi zákernými slovami prikrádať diabol maskovaný za anjela. Nepočúvajme ho! Nasledujme Ježiša!
My nasledujeme a sprevádzame Ježiša vediac, že to On nás sprevádza, nesúc nás na svojich pleciach: v tom spočíva naša radosť a nádej, ktorú máme ponúknuť tomuto nášmu svetu. “Prosím vás, nedajte si zobrať nádej, je to dar od Ježiša!” /Pápež František, homília 24.3.2013/.
My všetci máme pozvanie, prinášať nádej. Ak nestratíme z dohľadu Boha, tak nádej bude bývať v našom srdci.
Zdroj: Ján Buc, katolícky kňaz
